ŠfK: Alena Hron, Ivan Klánský Beethoven – Cherubini
26. 10. 2023
Štátna filharmónia Košice, Alena Hron, Ivan Klánský
Pod taktovkou dirigentky – tak znelo motto posledného októbrového koncertu cyklu B košickej filharmónie. Áno, žena sa za dirigentský pult v Dome umenia postavila naposledy v r. 2014, ak ma pamäť neklame. Mladá česká umelkyňa Alena Hron síce taktovku nepoužívala, ale orchestru ŠfK poskytla jasné a rozhodné gestá.
Tak tomu bolo aj v Klavírnom koncerte č. 3 c mol Ludwiga van Beethovena, kde jej partnerom za klavírom bol Ivan Klánský. Pán v úctyhodnom veku s obdivuhodnou kariérou a skúsenosťami a mladá ambiciózna dáma na začiatku profesionálnej dráhy vytvorili zaujímavý a v zásade úspešný tandem.
Predovšetkým treba s uznaním kvitovať samozrejmú bravúru a suverenitu vrátane výkonu bez pamäťového zaváhania, s ktorou Klánský tento notoricky známy, no vôbec nie ľahký koncert odohral. Klavirista sa ukázal ako zodpovedný a disciplinovaný architekt, pristupujúci k hudobnému textu s rešpektom a maximálnou korektnosťou. Energickosť a na niektorých vyhrotenejších miestach i temperament zdieľal aj s dirigentkou, ktorej gestá doslova ožiarili orchestrálne spojovacie, úvodné a záverečné úseky (najmä v 1. časti) zvukovou krásou a sugestívnym frázovaním.
Pravda, nie vždy a vo všetkom sa mi javil Klánskeho výkon „na jedničku“; vo vzťahu k beethovenovskému eruptívnemu dramatizmu pôsobil azda príliš stoicky až unavene, nad požadovanou ohnivosťou (tretia časť!) prevládala rutina, v tónovej kultúre prevažovala bezfarebnosť, chýbali pravé kantilény, poetické čaro v lyrických úsekoch… Čo je však prekvapujúce, v prídavku sa klavirista ukázal v oveľa lepšom svetle (slávna druhá časť z Beethovenovej Patetickej sonáty), a to z každej stránky. Akoby sa dovtedy zbytočne krotil. Ktovie?
Po prestávke zaznela opäť kuriózna skladba. Dramaturgia zaradila jedinú symfóniu od florentského rodáka, dlhodobo v Paríži pôsobiaceho operného špecialistu a Beethovenovho súčasníka Luigiho Cherubiniho. Štvorčasťová polhodinová Symfónia D dur ma rozhodne nepresvedčila, že išlo o správne rozhodnutie. V kompozícii dominovala pulzujúca postbaroková rytmická energia, no ťažko tu hovoriť o melodickej invencii, mimoriadnej originalite či kompozičnom majstrovstve.
Škoda, že Alena Hron nemohla ukázať dirigentské schopnosti na primeranejšom, kvalitnejšom umeleckom diele. Interpretácia zväčša poslucháčom poskytovala veľký zvuk s nevýraznými kontrastmi a vari aj frázovanie mohlo byť precíznejšie, i keď nefalšovaný entuziazmus dirigentke nemožno odoprieť. Neodvážim sa teda tvrdiť, že by pre mňa bola druhá polovica koncertu mimoriadnym umeleckým zážitkom.
Poukázal by som aj na určitú časovú poddimenzovanosť koncertov v Košiciach, a to najmä v porovnaní s inými filharmonickými spoločnosťami. Keby sa okrem Cherubiniho na program zaradilo aj iné, kratšie, reprezentatívnejšie, stáročiami overenejšie dielo, aj potenciálna frustrácia by mohla byť menšia. Alebo viac než priemerne polhodina na jednu polovicu by už košického poslucháča príliš zaťažila?