Schneidrovka plná prekvapení

Trnava sa v dňoch 19.– 24. mája 2025 stala opäť po dvoch rokoch centrom operného života. V rodisku významného slovenského skladateľa, dirigenta a pedagóga Mikuláša Schneidera-Trnavského sa konal už 26. ročník súťaže, ktorá hrdo nesie jeho meno. Tohtoročné zápolenie pritom prinieslo hneď niekoľko prekvapení. 

Medzinárodná spevácka súťaž Mikuláša Schneidera-Trnavského, ktorá sa od r. 1971 koná každé dva roky, patrí na Slovensku k najvýznamnejším udalostiam v oblasti klasickej hudby. Je to príležitosť pre mladých a začínajúcich operných umelcov, aby naštartovali svoju kariéru. Medzi laureátmi predošlých ročníkov nájdeme mená, ktoré žiarili či dodnes žiaria v bulletinoch domácich aj zahraničných divadiel na popredných priečkach (Peter Dvorský, Ľubica Orgonášová, Miroslav Dvorský, Slávka Zámečníková, Terézia Kružliaková, Magdalena Kožená, Štefan Kocán, Gustáv Beláček a ďalší). Tento rok sa do súťaže prihlásilo 93 súťažiacich z 19 krajín, ktorí boli rozdelení do dvoch kategórií. Prvú tvorili ženy narodené po r. 2001 a muži narodení po r. 1999. Do druhej kategórie sa smeli prihlásiť ženy narodené po r. 1992 a muži narodení po r. 1989. Súťažilo sa v troch kolách, pričom každé malo vlastné kritériá.

Naprieč kategóriami zazneli ľudové piesne z rodnej krajiny jednotlivých súťažiacich, skladby zo 17. až 21. storočia, operné árie naprieč všetkými hudobnými obdobiami a, samozrejme, nesmeli chýbať ani umelé piesne slovanských skladateľov a tvorba Mikuláša Schneidera-Trnavského. 

Prvým, nie veľmi príjemným prekvapením 26. ročníka súťaže bola historicky zrejme najnižšia účasť reprezentantov hostiteľskej krajiny. Dôvodom bola predovšetkým prebiehajúca príprava a premiéra inscenácie Albert Herring, ktorú pripravilo Operné štúdio VŠMU v spolupráci s Operným štúdiom SND. Žiaľ, kolízia v kalendári znemožnila účasť na súťaži nielen študentom a frekventantom operných štúdií, ale aj pedagógom. Ťažko s odstupom hodnotiť, či sa tejto situácii dalo vyhnúť. Oba termíny boli známe v dostatočnom predstihu. Je však v najvyššom záujme všetkých inštitúcií, aby sa podobné situácie neopakovali.

Víťazné pozície tak obsadili predovšetkým hosťujúci umelci. V prvej kategórii uspela reprezentantka z Berlína Leily Alina Schöfer. Na koncerte víťazov sa predstavila áriou Ah, je veux vivre z prvého dejstva Gounodovej opery Rómeo a Júlia. Schöfer svojím farebne sýtym lyrickým sopránom predniesla áriu, ozdobenú trilkami a bohatými appogiaturami s veľkým vnútorným a emočným nasadením. Pozoruhodné je, že sólistka len v septembri nastúpila na štúdium operného spevu na vysokej škole a tohtoročná „schneidrovka“ bola jej prvou speváckou súťažou v živote.

Pri neudelenej druhej cene sa držiteľkou „bronzu“ v prvej kategórii stala Chorvátka Marija Žalac. V árii Robert, toi que j’aime! z Meyerbeerovej opery Róbert Diabol sa ukázal jej zamatový, lyrický, smerom hore sa pôsobivo stmavujúci soprán. 

Medzi mužmi v prvej kategórii sa porota rozhodla neudeliť prvú cenu, a tak sa na najvyššiu priečku dostal „strieborný“ Benedykt Szostok z Poľska. Vo Wolframovej árii O du, mein holder Abendstern z Wagnerovho Tannhäusera sa naplno prejavil jeho tmavý, sýty barytón s vláčnym frázovaním a zmyslom pre spievaný obsah. Tretiu cenu v prvej kategórii si odniesli hneď traja sólisti. Poliak Piotr Bujnowski predniesol áriu Leporella Madamina, il catalogo è questo z Mozartovho Dona Giovanniho priam divadelne presvedčivo, miestami však skĺzal do prílišnej maniery a zbytočného naťahovania jednej frázy na úkor nasledujúcej. Český tenorista Vilém Cupák prekvapil ambicióznym výberom a vzápätí ohúril deviatimi ukážkovými vysokými „cé“ v árii  Ah! Mes amis z Donizettiho Dcéry Pluku. Právom si zo súťaže odniesol nielen bronz spomedzi hlavných cien, ale tiež Cenu Dr. Janka Blaha pre nádejného tenoristu. Posledným laureátom tretej ceny v prvej mužskej kategórii sa stal Poliak Łukasz Miarka, ktorý v árii Deh! Ti ferma, ti placa z Rossiniho Semiramidy ukázal, že jeho doménou sú najmä hlbšia a stredná poloha. Hlas má pritom perspektívy aj k voľným vyšším polohám, nateraz však ostávajú skôr výzvou do budúcnosti.

Aj druhá kategória priniesla niekoľko skutočne pozoruhodných výkonov. Medzi ženami si právom zlatú priečku odniesla Zoe Hipius. Zoe na Slovensku dobre poznáme, keďže bola v r. 2021–2023 frekventantkou Operného štúdia SND. Vtedy ešte pod menom Zoja Petrova stvárnila niekoľko postáv priamo na javisku SND. Jej hlas prešiel obrovskou transformáciou a od nie veľmi výraznej Frasquity v Bizetovej Carmen či emočne vypätej Matky v Bázlikovom opuse Peter a Lucia sa prepracovala ku skutočne majstrovskej interpretácii Sophiinej árie Ich bin euer Liebden sehr verbunden zo Straussovho Gavaliera s ružou. Táto ária nepatrí k typickým súťažným číslam, o to väčšie bolo potešenie zo sugestívneho zážitku a priam anjelsky čistého prejavu. Len vzácne sme na súťažiach (či dokonca v slovenských divadlách!) svedkami takých príkladných vysokých polôh vyspievaných vo vrúcnom piane. Bravo! Zoe si spolu s prvou cenou zo súťaže odniesla aj Cenu operného speváka a primátora mesta Nové Zámky Otokara Kleina a Cenu Slovenskej filharmónie, ktorou bude sólový recitál víťazky v koncertnej sezóne Slovenskej filharmónie 2025–2026. 

Druhú priečku v staršej ženskej kategórii obsadila Thajčanka Duangamorn Fu, ktorá v árii Bester Jüngling z Mozartovho Divadelného riaditeľa predviedla vzorové crescendá a diminuendá a pri da capo sme sa dočkali aj kolorovania a drobných improvizácií vo fioritúrach. O tretiu cenu v kategórii sa podelili dve súťažiace. Prvou bola poľská reprezentantka Paulina Makarowska s netradičným výberom árie – Poulencovou Non, Monsieur mon Mari z opery Prsia Tirésiove, ktorá svojím dramatickým sopránom a zanietenou interpretáciou predstavila publiku len málo známu áriu. Druhou ocenenou bola jediná slovenská laureátka tohtoročnej „schneidrovky“ Ildikó Javorková. Predstavila sa Donizettiho áriou Anny Boleynovej Piangete voi?, ktorú interpretovala veľmi sugestívnym, mladodramatickým sopránom tmavšieho zafarbenia.

Medzi mužmi v druhej kategórii sa porota rozhodla neudeliť druhú a tretiu cenu, a tak sa absolútnym víťazom tejto kategórie stal český sólista Daniel Kfelíř, ktorý má bohaté divadelné skúsenosti. Jeho barytón má ušľachtilo tmavú farbu a kovový lesk, dramatický potenciál, ktorý sa naplno prejavuje najmä v nižšej a strednej polohe. Škoda len, že na koncerte víťazov súťaže sa prezentoval kratučkým ariozom Eugena Onegina z rovnomennej Čajkovského opery Užeľ ta samaja Tatiana, v ktorom dal svoj potenciál len tušiť. Vo väčšej árii by isto jeho hlasový materiál zaznel v plnej kráse.

26. ročník Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského priniesol množstvo hodnotných umeleckých zážitkov. Porota, ktorej predsedala Eva Blahová a jej členmi boli Mihailo Arsenski (Nemecko), Wiktor Bockman (Švajčiarsko), Peter Dvorský (Slovensko), Ariane Hollaender-Calix (Rakúsko), Atilla Kiss (Maďarsko), Jozef Kundlák (Slovensko), Tadeusz Pszonka (Poľsko) a Martina Zadro (Chorvátsko), vybrala víťazov a ja osobne si za posledné roky nepamätám umelecky pôsobivejší ročník. 

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 05/2025.)