S. Zámečníková a M. Samuil v Redute

11. 3. 2025

Bratislava, Reduta

Slávka Zámečníková, Matthias Samuil

Fauré – Ravel – Debussy – Poulenc – Beach – Liszt – Korngold – Ginastera – Toldrà – Obradors – Schneider-Trnavský – Gershwin – Puccini

V úsilí vytvoriť príležitosti pre svetových slovenských spevákov a speváčky, ale aj vrátiť sa ku kedysi bohato pestovanému žánru, začala Slovenská filharmónia od aktuálnej umeleckej sezóny organizovať piesňové večery. Iniciatíva je to naozaj chvályhodná.

Sopranistka Slávka Zámečníková mala svoj prvý recitál na Slovensku v Redute 28. 9. 2020, tiež s jej nemeckým klaviristom Matthiasom Samuilom. Bol to otvárací koncert festivalu Bratislavské hudobné slávnosti. Repertoár pozostával z piesní Richarda Straussa a ruských autorov. S barytonistom Petrom Kellnerom vystúpila v Redute aj v cykle Veľké slovenské hlasy (20. 6. 2022), ale aj v sezóne na abonentných koncertoch v Štyroch posledných piesňach R. Straussa, orchester Slovenskej filharmónie vtedy dirigoval Juraj Valčuha (4. - 5. 4. 2024). Sledujem aj jej operné vystúpenia – je fascinujúca ako Poppea, Donna Anna, Sophie, Musetta, Zuzanka, Pamina vo Viedenskej štátnej opere či Paríži.

Na piesňovom večere 11. 3. 2025 v sympaticky preplnenej Malej sále Slovenskej filharmónie odovzdala publiku úplne všetko. Program, ktorý si zvolila, vysoko oceňujem. Sústredila sa na neveľmi známe piesne s francúzskymi, anglickými a španielskymi textami. Načrela do takmer neznámych vôd a dovolila svojmu oddanému publiku rásť spolu s ňou. 

Slávka Zámečníková vie dať piesňam i opernému repertoáru v akejkoľvek reči ten správny výraz a emóciu. V interpretácii piesní ukazuje svoju zrelosť, vyspelosť a inteligenciu. Jej hlas je lyrický, krásny vo výškach i zamatových hĺbkach, je oblý a pri koloratúrach ľahký. Vybrala si poetické piesne, kde sa mohla zahĺbiť do ich obsahu a kompozičnej krásy. Vo všetkých išlo o veľké emócie, ktoré tlmočila s presvedčivosťou veľkej umelkyne. Spievala prežiarená láskou, nehou a bola skrz-naskrz uveriteľná. S oddanosťou a noblesou vytvorila dvojminútové príbehy. 

V oboch poloviciach koncertu začínala francúzskou hudbou, v druhej polovici dokonca nadviazali diela jedno na druhé a potlesk publika sa dostavil až po ich odznení, čo mu slúži ku cti. Vybrala si tých najväčších majstrov – Faurého, Ravela, Debussyho a avantgardného Poulenca. 

Na úvod uviedla piesne Gabriela Faurého: Chanson d’amour, op. 27 č. 1, Les berceaux, op. 23 č. 1, Au bord de l’eau, op. 8 č. 1, Après un rêve, op. 7 č. 1, Notre amour, op. 23 č. 2. Stvárnila ich ako päť príbehov, ktoré spájala podobná emócia lásky, túžby a sna. V každej piesni  vytvorila jedinečnú náladu bez toho, aby narušila celok. Publikum mohlo sledovať originálne i preložené texty, ale aj naplno sa oddať hudbe. Poetické piesne a ich melodické línie sprevádzal klavír nenápadne a v oblúku minidrám dovolil sopránu výstup na vysoké tóny, ktorý Slávka Zámečníková bezprecedentne ovláda. 

Mojím osobným objavom boli Three Shakespeare Songs, op. 37 americkej skladateľky 19. storočia Amy Beachovej, prvej ženy, ktorá za oceánom napísala symfóniu. Dikcia troch piesní je dramatickejšia, Shakespeare a jeho tri drámy znejú v nežnom, ale i brisknom a humornom šate. 

Matthias Samuil sa s pôvabnou skladbou Consolation č. 3 Des dur, S. 172 Franza Liszta postaral o predel. 

Premyslený kontext večera bol neprehliadnuteľný, odkryli sa Four Shakespeare Songs, op. 31 Ericha Wolfganga Korngolda, súvis s americkou predchodkyňou, ale aj inšpirácia Shakespearom. Korngold, ktorého vojna vyhnala do emigrácie, sa stal hviezdou Hollywoodu. Jeho štýl odľahčuje svet skladateľskej mágie a do svojich diel pridáva vtip a šarm. Presne to, čo Slávka Zámečníková potrebuje. Lebo jej svet je svetom hudby, drámy, a keď v ňom nájde okrem prirodzenej krásy a poézie humor a dobrú náladu, je veľmi autentická. Drobné kompozičné útvary jej to poskytujú v plnej miere. Desdemona’s Song, Under the Greenwodod tree, Blow, blow, thou winter wind a When the birds do sing, s každou piesňou sa vyhrala tak, aby sme si dokázali predstaviť inšpiráciu Shakespearovým Othellom a As you like it. Energia plynula z každej z nich a opakovanie refrénov využila na zmenu výrazu a prácu s dynamikou. Dojímala s Desdemonou v texte o smutnej vŕbe „… sing willow“ a veselila sa v prírode „...heigh ho!“

V druhej polovici sa Slávka Zámečníková vrátila k francúzskej poetike. V jednom bloku zazneli Chanson française, M. A 17 č. 2 Mauricea Ravela, Nuit d’étoiles, L. 4 Claudea Debussyho a Les chemins de l’amour, FP 106 Francisa Poulenca. 

Umelkyňa má veľmi dobrý repertoárový záber, vrátane piesní. Vyžaruje viac ako vlastnú krásu, vniká do hĺbky, do podstaty diel a prežíva ich. Uchopenie piesne Ravela naznačilo jej stotožnenie sa so svetom impresionizmu, čo sa naplno ukázalo aj pri Debussym. Nuit d’étoiles (Noc hviezd) s pôvabným refrénom zaspievala sugestívne, akoby sme sa ocitli pod padajúcimi hviezdami. 

Poulenc vytŕča z radu skladateľov Parížskej šestky nielen preto, že jeho odkaz je farebne bohatý a neustále inšpiruje k novým interpretáciám, ale aj svojou jedinečnou invenciou. Tu už cítime, že sa na začiatku 20. storočia snúbila poézia, literatúra, balet či kabaret aj s vplyvmi spoza oceánu. Pieseň o láske to smerovanie naznačuje. Umelci skvele rozihrali farebnosť diela.

Prepojenie so španielskym repertoárom nastalo v podobe Danza de la moza donosa, op. 2 č. 2 argentínskeho skladateľa Alberta Ginasteru v skvelej interpretácii Matthiasa Samuila.

Záver bol energizujúci, plný dynamizmu, humoru a typickej katalánskej krásy. Zazneli Abril Eduarda Toldràa a Canciones Clásicas Españolas Fernanda Obradorsa. V Toldràovom diele stvárnila Slávka Zámečníková poetickým spôsobom prírodu. V siedmich klasických španielskych piesňach Obradorsa dokázala vytvoriť samostatné drobné príbehy. S jej šarmom a v kráse a poézii spojenej s energickým nábojom ukázala svoj spevácky a herecký talent, keď príbehy dotvárala jemnými gestami, mimikou a očami. Tie svietili ponad nádherné distingvované odevy, ktoré si zvolila, aby podčiarkla výnimočnosť večera.

Slovenskému publiku dopriala ako prídavok pieseň Vtedy sa mi prisneju M. Schneidera-Trnavského, Summertime G. Gershwina a áriu Musetty z Pucciniho Bohémy, ktorou akoby priblížila svoju ďalšiu cestu smerom do Paríža, kde ju už o niekoľko mesiacov čaká debut v postave Gildy.