Ruská vášeň vo finále rozhlasovej sezóny
20. 6. 2025
Bratislava, Slovenský rozhlas
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Ondrej Lenárd, Andrey Yaroshinsky
Rachmaninov – Prokofiev
Na záverečnom koncerte sezóny Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu sa teleso predstavilo pod taktovkou svojho šéfdirigenta Ondreja Lenárda v dramaturgii spájajúcej sólistickú klavírnu virtuozitu s dramatickou farebnosťou orchestra. Program zahŕňal dve z najreprezentatívnejších hudobných kompozícií zrkadliacich ruskú emocionalitu v hudbe 20. storočia.
V prvej skladbe večera vystúpil klavirista Andrey Yaroshinksy, aby spolu s rozhlasovými symfonikmi predniesol dramatický, no zároveň introspektívny Koncert pre klavír a orchester č. 3 d mol op. 30 Sergeja Rachmaninova. Orchester v introdukcii nastolil delikátne piano, v ktorom následne sólista interpretoval jemnú, na prvé počutie nenápadnú tému. Tú v priebehu prvej časti rozvíjal spolu s orchestrom do mohutných rozmerov vrcholiacich v rozsiahlej, vyostrenej kadencii. Upokojenie nastalo až v druhej, kontemplatívne lyrickej časti Intermezzo. Najskôr v podobe úvodného farebného orchestrálneho vstupu, pripravujúceho emocionálne ťažisko celého koncertu, a následne aj v rozjímavej línii sólového nástroja. V ďalšom hudobnom priebehu poslucháčov jednoznačne potešili aj výraznejšie gradačné úseky a dynamické zvraty, ktorými interpreti vyzdvihli virtuóznu podstatu diela. Tá sa však naplno prejavila až v záverečnom Finále, vyznačujúcom sa bravúrnou technickou istotou. Zvuková zdržanlivosť orchestra v predošlých častiach zároveň vytvorila priestor na rozsiahlu záverečnú gradáciu smerujúcu k triumfálnemu záveru. Zvládnutie náročného diela patriaceho medzi najväčšie klenoty klavírnej literatúry naplnené Veľké koncertné štúdio ocenilo dlhotrvajúcim potleskom, ktorým si od klaviristu vypýtalo prídavok.
V druhej polovici večera sa predstavil orchester v slede deviatich kontrastných scén výberom z orchestrálnych suít Romeo a Júlia č. 1, 2 a 3 (op. 64a, 64b, 101) Sergeja Prokofieva. V prvej časti Montekovci a Kapuletovci orchester ponoril sálu do hrozivej atmosféry rozvratu. Monumentálnu rytmizovanú tému podporil rozsiahlou gradáciou, výbušnými akcentmi aj rytmickou stabilitou, vychádzajúcou z pregnantného gesta dirigenta. Naproti tomu v suite Dievčatko Júlia sa orchester pokúsil o vykreslenie portrétu mladej nevinnej dievčiny s hravou útržkovitou témou. Tretia časť Páter Lorenzo v podaní orchestra pôsobila ako duchovná zastávka uprostred prebiehajúcej tragédie – dychové a sláčikové nástroje spoločne vymodelovali atmosféru modlitby so silným emocionálnym nábojom. Návrat k ľahkosti priniesol až Tanec v podobe úsečnej tanečnej melodiky a brilantnej práce drevených dychových nástrojov. Naproti tomu stála intímna a mimoriadne emotívna časť Romeo a Júlia pred rozlúčením vystriedaná až hravosťou a vášňou v scénach Masky a Romeo a Júlia. Orchester spočiatku ostrým pizzicatom v kombinácii s tanečnými motívmi navodil hrozivý podtón nastávajúcej tragédie a následne nežnými líniami sláčikov tlmočil jemnosť ľudskej lásky. O to menej očakávaný bol dramatický zvrat v časti Tybaltova smrť, v ktorej orchester vybudoval napätú atmosféru striedaním ostrých rytmov či náhlych zvukových zvratov. Dramatický oblúk večera uzavrela až Smrť Júlie. Pomalé a nežné línie nástrojov vytvorili emocionálny priestor, v ktorom si poslucháč mohol celú tragédiu Júliinej smrti ešte raz uvedomiť.
Symfonickému orchestru Slovenského rozhlasu nemožno uprieť vynikajúce ukončenie tohtoročnej sezóny. Na záverečnom koncerte sa pod vedením Ondreja Lenárda prezentoval náročným repertoárom, ktorého vysoko kvalitné predvedenie mu bezpochyby zabezpečí poslucháčov aj v nasledujúcej koncertnej sezóne.