Rozhlasový cyklus o osobnostiach Opery SND
Operný a rozhlasový režisér, dramaturg, scenárista a pedagóg Pavol Smolík je aj dlhoročným rozhlasovým autorom. Pre Rádio Devín vytvoril na tému Osobnosti Opery SND deväť fíčrov v rámci relácie Hudobné vrstvenie. Venoval sa vybraným sólistom našej prvej scény, režisérom, scénografom a kostýmovým výtvarníkom.
Pavol Smolík, dramaturgička Silvia Zvarová, herci Miroslava Drínová a Tomáš Horváth a majstri zvuku Peter Áč a Dušan Buchel predstavili osobnosti, ktoré zanechali v Opere SND výraznú ľudskú a umeleckú stopu. Vybrali výtvarníka Jaroslava Valeka, režiséra a dramaturga Júliusa Gyermeka, basistu Petra Mikuláša, kostýmovú výtvarníčku Ľudmilu Várossovú, sopranistku Elenu Holičkovú, dirigenta Dušana Štefáneka a operného režiséra Martina Bendika. Na ďalšie dve časti Smolíkovho seriálu s titulmi: Môže za to Pavarotti, tenorista Jozef Kundlák a Do divadla sa treba primerane obliecť, kostýmový a scénický výtvarník Peter Čanecký sa pozrime podrobnejšie.
Ak boli cieľovou skupinou mladí ľudia, možno mali herecké vstupy zmysel. Inak by sa ťažko vysvetľovala podoba fíčru vystavaného ako dialóg hercov, v prípade časti o Jozefovi Kundlákovi to bolo zrkadlo a stolík v slávnej La Scale, kde sa údajne dobre pamätajú na slovenského blonďáka Jozefa Kundláka. Nápad s istým potenciálom, ale kto už z dnešného náročnejšieho operného publika, sledujúceho priame prenosy z Metropolitnej opery či rozhlasové operné štúdiá i odborné kritiky, má záujem vypočuť si oduševnené dialógy mladých hercov? Svojou prebytočnosťou ma prekvapili aj vsuvky poučujúce o histórii kostýmov, pojmov atď. alebo talianske či anglické vety s citeľným slovenským prízvukom.
Mimoriadne cenné sú však výpovede jednotlivých umeleckých osobností. Radostné bolo započúvať sa do spevu Jozefa Kundláka a do krásnych, pre jeho kariéru kľúčových árií. Skvelého mozartovského speváka dokumentujú árie Mozarta, kvality jeho dramatického repertoáru potvrdzuje zase kavatína Fausta (Salut! Demeure chaste et pure) z rovnomennej Gounodovej opery. Fíčer o tenoristovi je aj z hľadiska prepojenia s hudbou príkladný.
Kundlák zdôrazňuje dôležitosť textu. Údajne si to uvedomil hlavne na zahraničných scénach. Skvelá osobnosť s ľahkým lyrickým tenorom oplýva krásnym tónom, príkladným modelovaním fráz, línií, charakteristická je aj jeho „italianità“ v kreácii mladodramatických úloh. Spomínal si na Mozarta, Rossiniho, ale aj Verdiho (Simon Boccanegra), no mne utkveli aj slovanské roly. Škoda, že sa do spomienok nedostala premiéra Benešovej opery The Players v Kolíne nad Rýnom.
Názov fíčra venovaného výtvarníkovi Petrovi Čaneckému Do divadla sa treba primerane obliecť vo mne vzbudil nádej, že reč bude aj o oblečení publika. Dnes, keď sa v hľadisku stretávajú návštevníci v rifliach i v slávnostnom večernom odeve, by to bolo zaujímavé rozobrať. Peter Čanecký však prezrádza podstatné skutočnosti: kde študoval, aká bola atmosféra, o práci v ateliéri Ladislava Vychodila, o kamarátoch z internátu, kde bývali rovesníci Martin Šulík, Maroš Gajšberg či o neskoršom tvorivom dialógu v Banskej Bystrici. Hovorí aj o pozvaní a spolupráci s režisérom a bývalým generálnym riaditeľom SND Mariánom Chudovským a pripomenul aj inšpiratívne partnerstvo s Jozefom Bednárikom. Spomína, že sa ťažisko jeho tvorby postupne presunulo zo scény k tvorbe kostýmov. Čanecký hovorí s láskou, ako pracoval v divadlách v Česku i na Slovensku. Poslucháčov určite zaujalo, koľko vedomostí musí výtvarník mať a ako neustále študuje, aby porozumel historickému kontextu alebo naň odkazoval. Približuje poslucháčovi, že kostým vytvára charakter.
Svetové opery majú nielen dobre rozvinutý systém získavania mecenášov, sponzorov, abonentov, mladého publika, ale aj dobre premyslenú stratégiu predaja predstavení. A potom sú tu digitálne ohlasy, blogy, podcasty... Aj SND potrebuje marketing, preto rozhlasový cyklus môže byť jedným z krokov motivujúcim poslucháčov a ich okolie k návšteve divadla a hlbšiemu porozumeniu jeho fungovania.