Prokofiev & Silvestrov

Prokofiev & Silvestrov

Aarhus Symphony Orchestra, D. Matvienko

Our Recordings 2026

Diela na profilovom CD albume Aarhuského symfonického orchestra na prvý pohľad máločo spája. Prokofievovu 6. symfóniu op. 111 charakterizuje v oboch krajných častiach energická, drsná hudba, ktorá takmer nepretržito pulzuje a v závere doslova vybuchuje. Skladateľ dielo písal v r. 1945–1947 ako srdnatú reflexiu nedávnych tragických vojnových udalostí, pričom smútok a žiaľ za obeťami sa objavuje najmä v hudbe pomalej časti Largo, kde nechýba ponáška na citát z Wagnerovho Parsifala ako pripomienka rany, ktorá sa nikdy nezhojí. Naproti tomu Tichá hudba Valentina Silvestrova, úctyhodného doyena ukrajinskej hudby, ktorá nahrávku Prokofieva na albume dopĺňa, je subtílnym „metahudobným“ rozjímaním o stave sveta a jeho civilizácie, kde sa pod povrchom prerývaného, takmer gýčového vlnenia sláčikového ansámblu postupne odkryjú užasnutému poslucháčovi hudobné štruktúry priam nebeskej elegancie a krásy. Inými slovami, Prokofiev vo svojej symfónii reflektuje čosi, čo mal súčasník v čase vzniku diela ešte v živej pamäti, kým Silvestrovovi sa v nej po desiatkach rokov vynárajú len spomienky na fragmenty historických udalostí. No nielen z tohto aspektu dáva dramaturgická kombinácia CD zmysel.

Sergej Prokofiev bol etnický Rus (hoci sa narodil a vyrastal na území dnešnej Ukrajiny), Valentin Silvestrov je zasa etnický Ukrajinec, ktorého ruské vojská svojou inváziou spred štyroch rokov nadlho, zrejme už doživotne, vyhnali z rodného kyjevského domova. Na brutálnu agresiu sugestívne reaguje jemným hudobným pradivom svojich skladieb, kultivujúcich autorskú poetiku z 80. rokov minulého storočia (Tiché piesne, Kitch-muzika), no nielen nimi: v pamäti ostáva tiež skladateľov rozhorčený výkrik po bombardovaní Kyjeva vo februári 2022 („Čo to robíte, vy kremeľskí diabli?“).

Dirigent Dmitry Matvienko je pôvodom Bielorus a jeho osoba symbolicky prepája triádu národov, ktorú Vladimir Putin kedysi označil za kvintesenciu slovanského duchovného kmeňa. Z tejto personálnej kombinácie hudobníkov by však ruský autoritársky vodca dozaista radosť nemal. Matvienko, víťaz dirigentskej súťaže Nikolaia Malka v r. 2021, pôsobí v súčasnosti ako ambiciózny a neobyčajne disponovaný šéf jedného z najlepších dánskych symfonických orchestrov. Ducha programovej zostavy Prokofiev–Silvestrov dokázal škandinávskemu telesu pretlmočiť s obdivuhodnou autenticitou: stvárnenie oboch krajných častí 6. symfónie nesie príkladnú dávku razancie, ktorú dôverne poznáme z interpretácie ruských orchestrov, pomalé Largo zasa charakterizuje tragika a kontemplatívna hĺbka. O svojom vzťahu k dielu dirigent v booklete píše: „Pre mňa je symfónia opisom diablovho sveta, o tom, ako teror drví ľudské duše a potom ich vysušuje. O bolesti, ktorá vám nedovolí dýchať, o hrôze, ktorá vás doslova paralyzuje“.

Pri Silvestrovovi je Matvienkov ponor do skladby ešte hĺbavejší. Hudobné segmenty slávnej skladby z r. 2002, ktoré sa náznakovo otvárajú, no nikdy sa nedokážu naplno rozvinúť, stvárňuje s hlbokým pochopením a silnou dávkou empatie. „Unavuje ma hluk tohto sveta“ – píše Silvestrov v sprievodnom texte k CD a Matvienko k jeho slovám dodáva, že tomuto autorovmu pocitu dobre rozumie: „Pri častých nočných prechádzkach mi vo vnútri znie skladateľova hudba a prináša mi zmier. A prajem si, aby priniesla zmier aj poslucháčom. Verím, že hudba, aj keď nie je určená spevu, je piesňou; nie je filozofiou ani svetonázorom, je to pieseň o svete ako takom, ako hudobné svedectvo jeho existencie.”