Prešovské dni klasickej gitary
14.–16. 5. 2025
Prešov, Synagóga, PKO Čierny orol, Prešovské dni klasickej gitary
Kupinski Guitar Duo, Pražské gitarové kvarteto, Sinfonia Carpathia, K. Samuelčík
Festival Prešovské dni klasickej gitary patrí k tradičným jarným podujatiam vo východoslovenskom regióne. Spája vzdelávanie gitaristov vo forme majstrovských kurzov s koncertmi umelcov, ktorí tieto kurzy vedú. Tohto roku to boli Ewa Jabłczyńska a Dariusz Kupiński z Poľska, Rostislav Coufal z Česka, Martin Krajčo, Adam Marec a Karol Samuelčík zo Slovenska.
Prvý z troch koncertov sa odohral v stredu 14. 5. v Synagóge v Prešove, kde je vynikajúca akustika. Tohto roku všetkých prekvapilo neobvyklé studené počasie. O to viac je obdivuhodné, aké virtuózne výkony podalo poľské Kupinski Guitar Duo (Ewa Jabłczyńska a Dariusz Kupiński). Do programu vybrali transkripcie klavírnych diel F. Mendelssohna Bartholdyho (Piesne bez slov) a F. Chopina (mazúrky a valčíky) a dve skladby napísané pre gitarové duo. Jednou z nich bolo Duo concertant, ktorého autorom je Antonine de Lhoyer. Skladateľ tvoriaci v období napoleonských vojen bol jedným z priekopníkom tvorby pre šesťstrunovú gitaru. V klasicistickom kompozičnom jazyku vytvorenú skladbu umelci interpretovali s citom pre štýlovosť: v prvej časti (Allegro) vystihli jej tanečný charakter, druhá časť (Romanza) bola príležitosťou na ukážku melodiky s nežným legatom, zatiaľ čo záverečné Rondo s výrazným motívom, pripomínajúcim Mozartovu 40. symfóniu, umožnilo interpretom temperamentný dialóg. Druhou skladbou pre gitarové duo bola Sonata fantasia od Dušana Bogdanovića, spájajúceho vo svojej tvorbe klasickú hudbu, jazz, improvizáciu, mikrotonalitu a polymetriku balkánskych rytmov. Skladateľ prenechal interpretom voľné pole pôsobnosti, na ktorom mohli naplno rozvinúť svoju interpretačnú širokospektrálnosť.
Autor transkripcií Dariusz Kupiński našiel v Chopinovi vďačnejšiu pôdu ako u Mendelssohna. Piesne bez slov sú pomerne krátke útvary, kde sa na malej ploche vyjadruje mimohudobný obsah, ktorý v podobe zvuku dvoch gitár nepriniesol dostatočne pochopiteľnú informáciu. V klavírnej tvorbe Chopina sa do popredia dostáva skôr virtuozita, farebnosť zvuku nástroja, harmónia. Aj preto sa tieto aranžmány vnímali jednoduchšie. A poľský element v temperamente umelcov sa, samozrejme, odrazil vo zvukovo farebnej interpretácii.
Druhý koncertný večer sa preniesol do sály PKO, kde akustika neumožňuje hrať gitarám bez ozvučenia – ani v prípade Pražského gitarového kvarteta. Súbor, ktorý má za sebou dlhoročnú existenciu so zmenami v obsadení, v Prešove účinkoval v zložení Marek Velemínský, Eliška Holá, Matěj Freml a Patrick Vacík. V úvode zazneli Estampas. Federico Moreno Torroba v nich mimoriadne poetickým spôsobom vykresľuje scény, ktoré interpreti pretavili do zvukovej podoby s vyvinutým vkusom pre zvuk, intenzitu a farbu svojich nástrojov. Druhé miesto v programe zaujala skladba Chicago Steps českého skladateľa a gitaristu Lukáša Sommera (1984). Hudba svojím šarmom pripomínala Parížsku šestku, rozprávala príbeh a pristala by jej trochu uvoľnenejšia, nie až taká akademická interpretácia. Z transkripcií klavírnych skladieb L. Janáčka z cyklu Po zarostlém chodníčku bola pre toto zoskupenia vhodnejšia skladba Sýček neodletěl, v skladbe Naše večery sa melodická linka miestami strácala v sprievodných hlasoch. Najzaujímavejšie však pre mňa boli Variácie na tému Jaromíra Klempířa z filmu Slasti otce vlasti. Ich autor Štepán Rak v nich svojimi technickými inováciami umožnil interpretom popustiť uzdu výrazu a smerovať od melancholických až k temperamentným a výbušným pasážam pripomínajúcim energiu rockovej hudby. Záverečnou skladbou koncertu bola Kubánska krajina s dažďom Lea Brouwera, kubánskeho skladateľa, ktorý spája rytmy tradičnej hudby s avantgardnými technikami a minimalizmom. Poetika tejto skladby bola krásnym meditačným ukončením koncertu.
Na treťom koncerte festivalu (16. 5.) vystúpil komorný sláčikový orchester Sinfonia Carpathia, zložený z absolventov poľských a zahraničných hudobných univerzít. Pôsobí pod záštitou Karpatskej umeleckej asociácie, ktorej cieľom je podporovať mladých hudobníkov a umelcov. Ako sólista s orchestrom vystúpil slovenský gitarista Karol Samuelčík a v suverénnej, technicky vyšperkovanej interpretácii predniesol náročné kompozície Maura Giulianiho a Maxima Diega Pujola. Spolupráca s orchestrom priniesla optimálnu súhru, orchester tiež predniesol vo veľmi slušnom naštudovaní zaujímavé skladby Doliną Wisłoki a Tango Sadeckie. Mladá poľská autorka Ewa Borcz v nich spája prvky karpatského hudobného folklóru s moderným kompozičným jazykom. V programe orchestra nechýbala ani Fuga y misterio Astora Piazzollu.
Energia mladých interpretov dodala všetkým skladbám potrebnú dynamiku a výraz plný chuti do života. Nech sa táto pozitívna energia prenesie prostredníctvom organizátorov aj do budúceho 15. ročníka festivalu.
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 05/2025.)