Premyslená dramaturgia a klarinet v plnej kráse
11. 6. 2025
Bratislava, Moyzesova sieň
Dni starej hudby
Róbert Šebesta, Ladislav Fančovič
Schumann – Magnier – Saint-Saëns – Gade – Jeanjean – Rabaud
Koncert s podtitulom Úsvit klarinetového novoveku rozšíril dramaturgiu festivalu Dni starej hudby o opusy skladateľov novšieho dáta a estetiku romantizmu. Jeho ambíciou bolo uvedenie známych i menej známych skladieb klarinetovej literatúry v unikátnej interpretácii na dobovom klarinete značky Buffet Crampon a na klavíri Bechstein. Po úvodnom predstavení pôvodu jednotlivých nástrojov zazneli tri kontrastné skladby Fantasiestücke op. 73 Roberta Schumanna. Ich pestrý charakter hneï na zaèiatku veèera poskytol veľkorysý priestor na prezentáciu rôznych výrazových polôh oboch hráčov, ktorí sa každej príležitosti chopili s majstrovským umeleckým citom. Dialóg klavíra a klarinetu bol z dynamického hľadiska vyrovnanejší, než sme zvyknutí z koncertov na moderných nástrojoch. Poslucháč si na takúto dobovú zvukovosť musel chvíľu zvykať, no adaptácia na túto jedinečnú črtu netrvala dlhšie ako jednu časť.
Schumannovu jemnosť i búrlivosť vystriedala úsmevná miniatúra L’Abeille (Včela) francúzskeho skladateľa a dirigenta Léona Magniera. Ide o aranžmán vojenského pochodu pre sólový klavír. Typická trojdielna forma, naplnená hravou melodikou i rytmom, v podaní charizmatického Ladislava Fančoviča priblížila pôvab sveta prírody v duchu francúzskej poetiky. Podobným spôsobom afektovo obohatila koncert aj ďalšia skladba tohto skladateľa s názvom L’Alouette (Škovránok) v druhej polovici koncertu. Impresívnu vtáčiu zvukomaľbu tvorili najmä brilantné trilky a krátke šestnástiny v živom tempe.
Obľúbená Sonáta pre klarinet a klavír op. 167 Camilla Saint-Saënsa predstavila ďalší kaleidoskop možností klarinetu. Subtílny charakter prvej časti, hravé rozklady a stupnicové behy druhej a štvrtej časti či expozícia najnižších a najvyšších polôh sólistu zneli so zvukovo i výrazovo flexibilným sprievodom klavíra pútavo a presvedčivo. Zvlášť treba oceniť čistú intonáciu romantického klarinetu, ktorá bola i bez ladiaceho súdka mimoriadne precízna. V rýchlych častiach bolo napriek nedokonalosti mechaniky historických nástrojov len málo klapkových a klávesových prešľapov, ktoré by mohli narušiť sugestívnosť diela.
Po prestávke nasledovali Fantasiestücke pre klarinet a klavír op. 43 Nielsa Wilhelma Gadeho. Jeho skladateľský jazyk bol ovplyvnený obdivom k Schumannovi, ktorého obdobné fantastické kusy zazneli na začiatku programu. Gadeho štvorčasťová kompozícia má výrazne virtuózny charakter. V jemnej a rojčivej téme prvej časti i rytmicky kyprejšej druhej a štvrtej hráči demonštrovali vzájomnú spoluprácu pri častých, no jemných ritenutách s opätovnými presnými návratmi do pôvodného tempa. Jedinečný zvukový potenciál klarinetu najlepšie vynikol v sólovej etude Paula Jeanjeana, niekdajšieho pedagóga klarinetu na parížskom konzervatóriu. Šebesta bol postavený pred mimoriadne náročný opus, no jeho hráčska technika i hudobné tvarovanie fráz povýšili inštruktívnu skladbu na koncertné dielo.
Solo de concours op. 10 pre klarinet so sprievodom klavíra Henriho Rabauda vzniklo ako povinná látka na záverečné skúšky študentov klarinetu na parížskom konzervatóriu. Jeho úspešné naštudovanie si vyžaduje najvyššiu interpretačnú úroveň sólistu, ktorú Šebesta predviedol tak v úvodnej kvázi kadencii, ako aj v kontraste vážnej prvej i hravej druhej témy. Priam triumfálna atmosféra v úchvatnej secesnej sále sa po záverečných „laufoch“ a akordoch prirodzene preklopila do úprimného nadšenia a potlesku. Skladby zahrané na dobových nástrojoch z 19. storočia vytvorili unikátny kontext novodobej premiéry v autentickom znení.
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 06/2025.)