Pramene slovenskej hudby – 13. ročník
Pramene slovenskej hudby –13. ročník
V dňoch 23. a 24. októbra 2024 sa v priestoroch Hudobného centra na Michalskej ulici v Bratislave uskutočnil v poradí už 13. ročník konferencie cykluPramene slovenskej hudby.Tohtoročná téma s názvomHudobné pamiatky v pamäťových, vedeckých a kultúrnych inštitúciáchbola svojím zameraním atraktívna nie len pre hudobno-vedeckých pracovníkov, ale i pre príbuzné obory akými sú archívnictvo, múzejníctvo, knihovníctvo a pod.Konferencia bola zastrešená dvomi spolupracujúcimi organizáciami: Slovenskou národnou skupinou Medzinárodného združenia hudobných knižníc, archívov a dokumentačných centier (SNS IAML) a Hudobným centrom.
Medzinárodná asociácia IAML (International Association of Music Libraries, Archives and Documentation Centres) združuje hudobné knižnice, archívy a dokumentačné centrá po celom svete. Ich cieľom je posilňovať spoluprácu medzi inštitúciami, podporovať a uľahčovať realizáciu projektov, podporovať vzdelávanie a rozvoj v oblasti hudobného knihovníctva, dokumentaristiky a vedy na národnej a medzinárodnej úrovni. Tohtoročný priebeh konferencie bol skutočne hutný svojím obsahom. Návštevníci si mohli vypočuť spolu 13 príspevkov + 5 ďalších v rámci úvodného diskusného bloku.
Konferencii predchádzali 2 podujatia SNS IAML – pracovné stretnutie skupiny pre metodiku katalogizácie hudobných dokumentov podľa aktuálnych medzinárodných pravidiel a plenárne zasadnutie skupiny. Na zasadnutí zazneli správy o činnosti skupiny za uplynulý rok ako aj o dvoch prebiehajúcich projektoch – Veronika Bakičová informovala o práci skupiny pre metodiku katalogizácie hudobných dokumentov podľa pravidiel RDA a Miriam Das Lehotská, koordinátorka projektu RISM na Slovensku (Répertoire International des Sources Musicales) na Slovensku uviedla správu o pokračovaní projektu. Priblížila aj problematiku financovania, vďaka čomu je realizácia projektu RISM obmedzená. Jitka Málková (Knihovna Jiřího Mahena, Brno) z českej národnej skupiny IAML informovala o medzinárodnom kongrese IAML v júli 2024, ktorý sa konal po prvý raz na africkom kontinente – v juhoafrickom Stellenboshi. Na záver Anna Žilková, predsedníčka Slovenskej národnej skupiny IAML (SNS IAML), predstavila plány a návrh činnosti SNS IAML na ďalší rok a upozornila na medzinárodný kongres IAML, ktorý sa budúci rok uskutoční v Salzburgu v roku 2025.
Program konferencie bol otvorený diskusným panelom Pramene slovenskej hudby: súčasný stav a perspektívy. Diskusii predchádzal celoplošný dotazníkový prieskum zameraný na prítomnosť, stav spracovania a dostupnosť hudobných prameňov rôzneho typu v slovenských inštitúciách, ktorý vyhodnotili Marcel Jánošík a Dominika Machutová (literárny archív SNK).
Do diskusie ďalej priniesli svoje cenné príspevky a náhľady viacerí odborníci – Zlatica Kendrová (SNM-Hudobné múzeum), Eva Veselovská (ÚHV SAV, v. v. i.), Hana Studeničová (tamže) a Peter Konečný (Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici). Debata odkryla hneď niekoľko tém premieseným z viacerých odborných hľadísk. Predovšetkým zaznela potreba vytvorenia – prípadne prehĺbenia – spolupráce medzi zúčastnenými inštitúciami patriacimi do rôznych rezortov (múzeá, archívy, knižnice, galérie...). Prirodzene sa narazilo i na čoraz citeľnejšie problémy súvisiace s finančnou a hlavne personálnou poddimenzovanosťou väčšiny inštitúcií, no táto komplexná otázka a hlavne jej riešenie presahujúce možnosti takejto konferencie i kompetencie zúčastnených, ostala mimo fokusu zúčastnených. V záujme zachovania pozitívneho a pragmatického ducha sa debata zamerala na konkrétne témy, ktoré možno rozvinúť a azda aj ovplyvniť.
Diskutovalo sa i o otázke digitalizácie hudobných prameňov ale aj katalógov a rôznych súpisov v inštitúciách, pričom vysvitlo, že v niektorých chýbajú kapacity všetkého druhu (technické, finančné, personálne), v iných zasa by boli možnosti digitalizácie, avšak chýbajú kompetencie odborného spracovania metadát tohto typu prameňov a pod. Zaznela aj otázka, či je, popri aktuálnych možnostiach inštitúcií, nevyhnutne potrebná orientácia na digitalizáciu starších, analógovo už spracovaných materiálov.
V rovnaký deň predniesli odborníci ešte viacero zaujímavých tém. Eliška Šedivá (Hudobné oddelenie Národnej knižnice v Prahe, členka českej skupiny RISM) svojim príspevkomAktuality české pracovní skupinyjednak podrobne a komplexne ozrejmila možnosti a rozdiely, ktoré ponúkajú bádateľom dva verejne dostupné katalógy RISM na internete (RISM Catalog [OPAC] vs. RISM Online), a jednak priblížila činnosť v susednej „republice“. Pracovná skupina RISM v NK pracuje posledných 5. rokov s inštitucionálnou podporou Ministerstva kultúry ČR. Vďaka tomu sa podarilo technicky zabezpečiť export dát z databáz RISM a vydávať postupne spracované zbierky v sérii tematických katalógov. Záznamy českých hudobných prameňov je možné vidieť okrem RISMu aj v digitálnej knižnici Manuscriptorium a sú spracované aj v štúdiách v odborných a vedeckých časopisoch.
Miriam Das Lehotská (koordinátorka činnosti slovenskej pracovnej skupiny RISM, hudobné múzeum SNM) v rámci témy Hudobnohistorické pramene v čase univerzálne dostupných dát¸ potvrdila vzrastajúce požiadavky rýchlej dostupnosti dát ako následok digitalizácie vo svete a ponúkla obraz situácie, v akej sa nachádzajú slovenské hudobné pramene v medzinárodnej databáze RISM. Hudobné múzeum obsahuje najväčší zdroj hudobných prameňov s najširším autorským zázemím na Slovensku. Pramene sa do databáz RISM spracovávajú digitálne od roku 2011 a aj vďaka spolupráci so SNS IAML a finančnej podpore z FPU sa práca zintenzívnila. Napriek tomu čelí projekt u nás poddimenzovanosti, a môže napredovať len pomaly, prameňov na spracovanie je veľmi veľa. Žiaľ, tejto práci sa muzikológovia venujú spravidla len popri svojom hlavnom zamestnaní. Veľkou pomocou je spolupráca so študentmi muzikológie z Univerzity Komenského v Bratislave. Ostáva len otázka do akej miery môže byť realizácia tohto projektu odkázaná na takúto (stále nedostatkovú) spoluprácu?
Uršulínky ako činiteľky budovania významného hudobného centra? Lenka Antalová (Hudobné múzeum SNM) vo svojej prezentácii Dokumentačné spracovania hudobnín uršulínskeho kláštora v Bratislave referovala o 300 ročnej histórii jednej z najaktívnejších ženských reholí na našom území, ktorá sa venovala výchove a vzdelávaniu dievčat. Pre nás bádateľov, a po príspevku, určite aj jednej z najatraktívnejších. Stačí sa pozrieť na repertoár...
Záverečná prezentácia dala priestor odborníčke zastupujúcej Západoslovenské múzeum v Trnave, ktoré nie je primárne hudobnou inštitúciou, ale keďže vlastní vzácny fond Mikuláša Schneidera-Trnavského, predstavuje priestor k vítanej spolupráci. Lucia Duchoňová poverená v súčasnosti vedením Západoslovenského múzea v rámci svojej prezentácie Hudobná zbierka Západoslovenského múzea v Trnave porozprávala o tomto fonde, ktorý je bohatý na primárne i sekundárne pramene, a starostlivo kategorizovaný, a pre muzikológa predstavuje kvalitnú zbierku prameňov.
Na druhý deň sa stretli zaujímavé osobnosti s nemenej podnetnými príspevkami. Michal Hottmar (Katedra umenia a kultúry – oddelenie hudobnej výchovy, PDF UK, Bratislava):Hudobniny v Štátnom archíve v Bytči, oboznámil poslucháčov o archíve pamiatok z 16. – 18. storočia, situovanom v Bytčianskom kaštieli. Upozornil obzvlášť na Žilinský pasionál Edmunda Paschu, vytvorený súčasne so známym Pruským pasionálom, ale na rozdiel od Pruského rukopisu v literatúre doteraz absentoval. Eva Mekýšová (Hudobné centrum):Zbierka koncertných programov 1835 – 1941 v archíve mesta Bratislavy. Čerstvá absolventka muzikológie sa svojou (diplomovou) prácou uplatnila ako solídny člen v hudobnobádateľskej obci. Vychádzajúc z množstva materiálov nám načrtla obraz o hudobnom živote v Bratislave a jej kultúrnych priestoroch. Dominika Machutová (Literárny archív Slovenskej národnej knižnice) v príspevku Život s hudbou v archíve – 70 rokov Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice, ponúkla komplexný obraz histórie archívu – dnes Literárneho archívu SNK – od samotnej inštitucionalizácie v r. 1954 až do súčasnosti. V rámci toho predstavila i jednotlivé osobnosti tvorcov archívu. O to viac si ceníme prácu aktuálnych pracovníkov, nakoľko i táto inštitúcia sa momentálne nevyhla poddimenzovanosti. Kristina Lomen (Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.) priblížila svoj výskum vojvodinských Slovákov a ich piesňovej tvorby v príspevku Zbierka dolnozemských piesní Jána Lomena v Literárnom archíve SNK. Peter Ruščin (Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.) vo svojom príspevku s mierne provokatívnym názvom Rajecký kancionál – známy a či neznámy?, priniesol podrobnú analýzu pamiatky, poukázal na jej jedinečnosť a vyzdvihol jej špecifiká, keďže popri piesňach pre cirkevné spoločenstvo obsahuje aj viac-menej ariózne sólové piesne.
Debata sa dotkla otázky korektného pomenovania, ktoré napokon ostalo z dôvodu jeho dlhodobého zaužívania pri „nekorektnom“ názvekancionál. Ďalšie príspevky sa týkali pôsobenia či repertoáru hudobných telies a priniesli taktiež množstvo nových poznatkov. Jana Lengová (Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.): Niekoľko postrehov k autografnej zborovej partitúre Karola Ruppeldta, Peter Filín (Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Literárne a hudobné múzeum):Spevácky zbor slovenských učiteľov v zbierkach Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici, Imrich Šimig (ŠVK – Literárne a hudobné múzeum):Krajský symfonický orchester v Banskej Bystrici 1953 – 1991.Konferencia bola zakončen ásvižným a zároveň informáciami nabitým príspevkom Martina Kelemena (RTVS – Slovenský rozhlas)História a archív Detského a dievčenského speváckeho zboru Slovenského rozhlasu (DSZ SRo).
Príspevky budú spracované do vedeckého zborníka, ktorý bude zverejnený v elektronickej podobe na stránke Hudobného centra a Slovenskej skupiny IAML. Konferencia ponúkla možnosť nielen dozvedieť sa v krátkom čase mnohé nové zaujímavé informácie, ale otvorila aj nové témy a možnosti spolupráce. Tešíme na ďalší ročník konferencie, na ktorý už teraz pozývame všetkých čitateľov a priaznivcov hudby.