Ton Koopman, Amsterdam Baroque Orchestra, Pražská jar
2. 6. 2024
Praha, Rudolfinum
Amsterdam Baroque Orchestra/Choir – Ton Koopman – Ilse Eeerens – Maarten Engeltjes – Tilman Lichdi – Klaus Mertens
Pražská jar
J. S. Bach
Predposledný deň Pražskej jari priniesol na tohtoročný festival po Philipovi Herreweghovi s Collegium Vocale Gent druhú legendu hnutia starej hudby. Ton Koopman a Amsterdam Baroque Orchestra prišli s programom troch Bachových kantát z lipského obdobia – dvoch duchovných (BWV 110 a 127) a jednej svetskej. Ťažko povedať, do akej miery realizácia monotematického programu uspokojila poučených fajnšmekrov, či Koopman ako zakladateľská osobnosť hnutia poučenej interpretácie – sám pripúšťajúc „experimentálnosť“ a náhodnosť v začiatkoch –, dostatočne drží krok s dynamikou meniacich sa pohľadov i vkusu v tejto oblasti.
80-ročná legenda však na pódiu dirigovala od čembala v plnej sile, bez známok vekových obmedzení, aura blízkeho kontaktu „s originálom“ fungovala, hudobníci hrali na kvalitných nástrojoch a produkovali nadštandardný zvuk, hudba mala nespochybniteľný spád, krásne vlny... Kto chcel, mohol mať pekný zážitok, kto vedel príliš veľa, mohol byť aj sklamaný. Pre širšiu verejnosť boli zrejme tri kantáty náročnejším sústom a o ich výbere by sa dalo polemizovať. Najmä tretia kantáta Auf, schmetternde Töne der muntern Trompeten BWV 207a už pôsobila nadbytočne.
Okázalý operný štýl „prakticky ladenej“ hudobnej drámy na počesť saského panovníka Friedricha Augusta II. vyznieval po dvoch duchovných dielach lacno - aj keď použiť toto slovo v súvislosti s Majstrom je iste rúhaním a treba priznať, že zborové pasáže a tutti orchestra s plechmi prinášali hedonistické zážitky.
V sólistickom kvartete vynikala sopranistka Ilse Eerens, ktorá sa postarala o jednoznačný vrchol večera v árii Die Seele ruht in Jesu Händen z kantáty BWV 127. V interpretačne vyzretom pohľade vystavala áriu s dramaturgickou logikou a muzikantským spádom, to všetko podčiarkoval krásny spevácky materiál. Hrdinom celého koncertu bol však - samozrejme, okrem Tona Koopmana - famózny hobojista Amsterdam Baroque Orchestra, ktorého takto postavená dramaturgia exponovala do vyšťavenia a pre radosť nás v hľadisku.