Pozdrav Notre Dame
27. 10. 2024
Bratislava, Katedrála sv. Martina
Stanislav Šurin,
Vincent Dubois
Pozdrav Notre Dame
V poslednú októbrovú nedeľu mnohí priaznivci organovej hudby využili možnosť počuť v bratislavskej Katedrále sv. Martina spoločný slávnostný koncert dvoch umelcov – popredného slovenského organistu Stanislava Šurina a titulárneho organistu parížskej Katedrály Notre Dame Vincenta Duboisa. Navyše, vstup na podujatie bol zdarma, a tak nečudo, že popri plne obsadených miestach na sedenie stáli mnohí poslucháči vzadu a po bokoch rozľahlého chrámu. A to ešte vpredu v presbytériu sedelo ďalších asi 60 ľudí. Boli to zväčša čestní hostia, diplomati, riaditelia inštitúcií a duchovenstvo vrátane bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského.
Autorom projektu bol Vladimír Grežo a Bratislava Tourist Board (Bratislavská organizácia cestovného ruchu). Ako píše v tlačenom programe podujatia, išlo o „pozdrav z Bratislavy pre ľudí žijúcich v Paríži a ich katedrálu, ktorá je ikonickým miestom s pamäťou pre všetkých Európanov a kultúrnych ľudí“. Zámerom bolo vyjadriť našu vnímavosť a spolupatričnosť parížskej katedrále Notre Dame, ktorej úspešná rekonštrukcia po požiari 15. apríla 2019 sa práve v týchto dňoch završuje. V čase, keď hra na organe v Notre Dame ešte nebola možná, prišiel jej titulárny organista koncertovať do Bratislavy. Z koncertu bol zhotovený videozáznam, ktorý bol neskôr premietaný v Paríži. Dianie v chráme a na jeho chóre sprostredkovalo prítomným poslucháčom päť kamier na šiestich obrazovkách účelne rozmiestnených v priestore. Večer v bratislavskom Dóme bol z každej stránky jedným z najväčších hudobných zážitkov v mojom živote.
V prvej časti koncertu predniesol Stanislav Šurin dramaturgicky pestrý a zaujímavý výber zo slovenskej a českej organovej hudby, ktorú má rád a roky tvorí stabilnú súčasť jeho repertoáru. Slovenský organista, dirigent a skladateľ Ján Valach venoval Šurinovi viaceré tlačené vydania svojich kompozícií a úprav, medzi nimi aj výber skladieb z Pestrého levočského zborníka. Osem z nich zaznelo v úvode koncertu.
Vlastnú tvorbu prezentoval Šurin dvoma náladovo kontrastnými skladbami: jemnou poeticko-lyrickou Nostalgiou pre Alenku a slávnostneheroickými Fanfárami s uplatnením zvučných jazykových registrov katedrálneho nástroja. Vhodný náladový kontrast priniesla poslucháčsky vďačná skladba Petra Ebena Sladké okovy lásky z cyklu Labyrint světa a ráj srdce, inšpirovaného rovnomenným literárnym dielom J. A. Komenského. Svoju časť večera uzavrel slovenský umelec virtuóznymi Variáciami na Victimae Paschali Laudes, reprezentatívnou skladbou Jiřího Ropeka, dlhoročného organistu pražského Chrámu sv. Jakuba a významného predstaviteľa českého organového koncertného umenia.
Stanislav Šurin bol skvelo pripravený, sám si registroval a zažiaril v presvedčivom a koncentrovanom umeleckom výkone, podporenom dôvernou znalosťou zvukových možností katedrálneho organa Geralda Woehla z r. 2010, pri ktorého návrhu a stavbe bol od počiatku prítomný. Nemalou pridanou hodnotou hry oboch umelcov bola výborná zvuková zrozumiteľnosť hranej hudby, čo sa nie každému organistovi v akustike rozľahlého chrámového priestoru vždy darí.
Francúzsky organový virtuóz Vincent Dubois patrí k absolútnej svetovej špičke. Tak ako mnohí iní jeho rodáci, aj on ostal verný francúzskej praxi hrať celý koncert spamäti. Samozrejme, ak nie sú na pulte žiadne noty, tak aj všetky registračné zmeny si musí počas celého koncertu realizovať organista sám. Vincent Dubois prišiel s dramaturgicky skvelo zostaveným reprezentatívnym výberom z tvorby ťažiskových skladateľov francúzskej organovej hudby. Veľkolepú éru starej hudby sprítomnil ornamentálne vyšperkovanými variáciami na vianočnú koledu Noël „Où s'en vont ces gais bergers“ (Kam idú títo veselí pastieri?) Claudea-Bénignea Balbastra s bohatým uplatnením charakteristických jazykových registrov. Lyrické Cantabile Césara Francka predniesol s takou vrúcnosťou a veľkorysou agogickou voľnosťou, akú som ešte nikdy nepočul.
V nasledujúcich skladbách spustil umelec ohňostroj brilantnej virtuozity a zvukového čarovania. Scherzo a Final z poslednej, šiestej organovej symfónie Louisa Vierna, orchestrálne znejúca transkripcia Danse macabre Camilla Saint-Saënsa či populárne Variations sur un Noël op. 20 Marcela Duprého, u nás obvykle uvádzané pod názvom Vianočné variácie, držali poslucháčov v napätí a pútali ich pozornosť navzdory nadštandardnej dĺžke koncertu.
Organistova vlastná improvizácia na hymnus Salve Regina uzavrela jedinečný večer duchovným vyžarovaním zodpovedajúcim priestoru katedrály. Z hry Vincenta Duboisa sršala svieža a plnokrvná muzikalita, podporená nadľudskou technickou dispozíciou. Žiadne zaváhanie, ani jedna nota vedľa, absolútna presnosť a hudobná plynulosť pri častom striedaní manuálov či zmenách registrácie, dokonalá krása a adekvátnosť zvukových farieb, ktoré pre každú pasáž hraných diel interpret vybral z veľkolepej ponuky registrov bratislavského nástroja tak, akoby na ňom hrával už od malička, a pritom začal registrovať len deň pred koncertom…
S radosťou a citlivým vkusom viackrát použil aj zvony organa. Nemám vo zvyku zrakom sledovať interpreta na obrazovke, radšej počúvam hru so zavretými očami. Tentokrát som však urobil výnimku. Videozáznam z koncertu by som odporúčal ako pedagogický materiál pre študentov hry na organe. Úplne pokojné držanie tela, nadhľad a uvoľnenosť aj pri hre technicky najšialenejších pasáží, absolútne šetrenie energiou, ktorá sa účelne koncentruje do efektívne pružných pohybov rúk a nôh.
Dokonalá noblesa a elegancia, nič navyše. Na druhej strane nesmierna rozmanitosť v spôsoboch stláčania klávesov a v artikulácii, citlivé a sluchom neustále kontrolované narábanie so žalúziou III. manuálu – a to všetko v dokonalej rovnováhe. Čo to bolo? Zázrak? Zjavenie z inej planéty či galaxie?