Pohľad do zákulisia uďeľovania cien Grammy

Predstavte si obrovskú halu pre 20 000 ľudí, kde počas jedného večera na dvoch pódiách vystupujú umelci všetkých žánrov, od RnB legendy Stevieho Wondera, cez latinskoamerickú popovú divu Shakiru, až po geniálneho multiinštrumentalistu Jacoba Colliera. Presne takto vyzeralo udeľovanie cien Grammy.

Lístky na túto udalosť sa v bežnom predaji kúpiť nedajú. Jediný spôsob, ako sa tam dostať, je byť nominovaný na ocenenie, hlasovať ako člen poroty, alebo sa zúčastniť ako zástupca médií. Ja som bola súčasťou poroty. Minulý rok v júni ma oslovili s ponukou stať sa jej členkou. Do poroty ma museli odporučiť dvaja jej členovia. Pravdepodobne sa o mne dozvedeli vďaka môjmu albumu Blue Journal, ktorý bol predtým v širšom výbere v dvoch kategóriách. Akadémii som musela poslať svoje portfólio – nahrávky, plagáty z koncertov a festivalov, masterclassy, ktoré som viedla. Na základe týchto materiálov sa rozhodlo, či môžem hlasovať a v ktorých kategóriách. 

S členstvom však prišla aj obrovská výzva – vypočuť a ohodnotiť viac než tisíc albumov. Hlasovala som v dvanástich kategóriách, od hlavných cien ako Album roka, Skladba roka, Nahrávka roka či Nováčik roka, až po špecifické žánrové kategórie priradené podľa mojej expertízy, napríklad Jazzové vystúpenie, Jazzový vokálny album, Jazzový inštrumentálny album, Veľký jazzový ansámbel, Alternatívny album, Tradičný popový album či Moderný inštrumentálny album. Hlasovanie prebiehalo v dvoch kolách. V prvom sme vyberali päť najlepších albumov z viac ako sto až dvesto nahrávok v každej kategórii, v druhom kole sme rozhodovali o víťazovi. Keď som dorazila na galavečer, mala som už prehľad o tvorbe nominovaných – a o to viac som sa tešila, že si niektorých vypočujem naživo.

Udeľovanie cien prebieha v dvoch častiach. Prvá začína doobeda a je venovaná žánrovým kategóriám, ako jazz, klasická hudba či world music. Miesto konania Peacock Theatre znie v preklade honosne – Pávie divadlo, no v skutočnosti ide o obrovské kino s kapacitou vyše 7 000 divákov, kde sa predávali pukance, nachos a pivo. Vznikal trochu bizarný kontrast medzi občerstvením, luxusnými róbami hostí a vysokou úrovňou samotného programu. Začal sa ocenením v kategóriách elektronickej hudby, nasledoval folk, americana a gospel. Potom prišlo na rad vystúpenie vynikajúceho bluesového gitaristu Joea Bonamassu. 

Kategórie latin, RnB, hudba pre deti, najlepší obal a videoklip boli predelené spevom Muni Longovej, ktorá bola nominovaná v štyroch RnB kategóriách. Sólové vystúpenie Bélu Flecka mi posunulo hranice toho, čo bendžo ako nástroj dokáže, a po kategóriách rocku, metalu a hudby k videohrám sme sa asi po troch hodinách dostali k jazzovým kategóriám.

V prvých dvoch – Najlepšie jazzové vystúpenie a Najlepší jazzový vokálny album – zvíťazila speváčka z Bronxu, dvadsiatnička Samara Joy, ktorá reprezentuje jazzovú tradíciu a na Grammy už nie je nováčikom. Tomu, koho zaujímajú menej tradičné jazzové vokálne albumy, však odporúčam nominovaný album Milton + esperanza. Prekvapí zvukovo inovatívnou spoluprácou legendárneho vyše 80-ročného brazílskeho pesničkára Miltona Nascimenta s kontrabasistkou a speváčkou Esperanzou Spaldingovou. Na albume znejú prevažne Nascimentove kompozície, ale aj tvorba Paula Simona či Lianne La Havasovej. V kategórii Najlepší jazzový inštrumentálny album zvíťazili Chick Corea a Béla Fleck s albumom Rememberance, ocenenie prevzala Coreova dcéra. Výhra Dana Pugacha v kategórii Najlepšieho veľkého jazzového ansámblu ma potešila, tvorbu jeho a jeho manželky Nicole Zuraitisovej roky sledujem. Ceny si prišli vyzdvihnúť spolu s veľkou časťou ich big bandu aj so psom Biancou, ktorý album inšpiroval. 

Ďakovné prejavy boli dobre pripravené, umelci väčšinou poďakovali svojej rodine, Bohu, tímu či partnerom a niektorí spomenuli aj celospoločenský odkaz hudby. Ak niekto hovoril pridlho, dostal signál od perkusionistu na zvonkohre. Celým vyše štvorhodinovým programom poslucháčov sprevádzala 19-členná kapela, ani jedna zvučka nebola pustená zo záznamu, všetko sa hralo naživo. Nasledovali kategórie klasickej hudby, kompozície, aranžovania a produkcie, predelené pre mňa najsilnejším vystúpením prvej časti tohtoročných Grammy, v podaní sopranistiek Renée Flemingovej a Kelli O'Harovej a mezzosopranistky Joyce DiDonatovej. Spievali ukážky z opery Hours od Kevina Putsa, ktorá bola nominovaná v piatich kategóriách a skutočne stojí za pozornosť. Z kategórie aranžovanie ešte spomeniem vokálne kvarteto säje, ktoré ma už dlhšie zaujíma – výhra ich piesne Alma v kategórii Najlepší vokálno-inštrumentálny aranžmán ma potešila, odporúčam celý ich debutový album z roku 2023.

Po intenzívnom, vyše štvorhodinovom programe ma hlavná šou stále ešte len čakala. Presunuli sme sa asi päť minút pešo do vedľajšej budovy, do Crypto.com Areny. Hoci živé prenosy z Grammy sledujem už niekoľko rokov, naozaj som nemala poňatia, o akú obrovskú halu ide, koľko svetiel a divákov uvidím, koľko reklamných páuz zažijem. V americkej televízii sú každých 20 minút a z môjho pohľadu výrazne narušovali dramaturgiu večera. V hale s kapacitou 20 tisíc ľudí nás čakali dve pódiá a výpravné kulisy – kone alebo rodinné domy v reálnej veľkosti neboli ničím výnimočným. Profesionalita technického tímu bola zjavná, prestavby sa diali až neuveriteľne rýchlo a hladko. 

Išlo o ďalší štvorhodinový program. Pre mňa najzaujímavejšou bola pocta Quincymu Jonesovi, ktorý nás opustil tento rok. Neviem, či sa mi ešte niekedy podarí vidieť naživo duo Stevieho Wondera a Herbieho Hancocka. Prekvapilo ma, že Hancock hral jeden z najznámejších jazzových štandardov Fly Me to the Moon v duu so speváčkou Cynthiou Erivovou z nôt. Dôvodom bola zrejme komplexnosť aranžmánu, v rámci ktorého sa neskôr pridal aj big band, kde hral na klavíri i Jacob Collier. Beyoncé konečne vyhrala Album roka, hoci trochu paradoxne s country albumom, ale všetci porotcovia a porotkyne sme jej to veľmi priali. Chapell Roan ako Nováčik roka v ďakovnom prejave kritizovala hudobné vydavateľstvá a žiadala, aby „...hudobné vydavateľstvá zabezpečili umelcom dôstojný plat a zdravotné poistenie, najmä tým začínajúcim. Pretože zarábajú na umelcoch milióny dolárov...“  Celým večerom sa nieslo posolstvo jednoty napriek celosvetovým krízam a veľa sa hovorilo aj o ženách v hudbe. Výrazná časť galavečera sa venovala požiarom v Los Angeles, vyzbierali sa milióny dolárov na pomoc zasiahnutým požiarmi a počas večera spieval zbor z dvoch škôl, ktoré zhoreli.

Oficiálna after party bola zrušená práve pre požiare, čo však  nezastavilo umelcov, aby organizovali svoju vlastné oslavy, a tak sme sa po takmer deviatich hodinách oceňovania presunuli na party. Jeden z nominovaných si napríklad prenajal obrovskú synagógu so záhradou, kde pripravil exkluzívny catering a pozval mnohých porotcov a porotkyne. Aj takýto networking je spôsobom, ako zvýšiť šance, že zaňho na budúci rok ľudia z akadémie zahlasujú... Galavečer Grammy bol súčasťou tzv. Grammy Week, týždňa plného koncertov, showcasov, networkingových eventov a iných akcií. Z celého týždňa som odchádzala síce veľmi unavená, ale s novými kontaktmi, priateľstvami a povzbudením do ďalšej tvorby.