Piano extravaganza
7. 12. 2025
Košice, Východoslovenská galéria
Dagmar Duždová, Silvia Golecová Schwarzbacherová, Daniela Kačmárová, Erik Jámbor
Bach – Schubert – de Falla – Rachmaninov – Lavignac
Pre poslucháčov v Košiciach a v Prešove pripravila koncom roka organizátorka a klaviristka Dagmar Duždová z občianskeho združenia ARTIS raritnú nádielku klavírnej hudby – program Piano extravaganza pre jeden klavír a osem rúk. Pred košickým koncertom zaznel 28. 11. v prešovskej Umeleckej kaviarni DAMA. Štvorručné úpravy dvoch Bachových kantát Gottes Zeit ist die allerbeste Zeit BWV 106 a Schäfe können sicher weiden BWV 208 vyžadujú, aby klavír spieval pokojne plynúcu melódiu mäkko a sladko, aby znel ako zvuk drevenej flauty či barokových huslí. A tento zvukový obraz sa Daniele Kačmárovej a Silvii Golecovej Schwarzbacherovej podarilo dosiahnuť. Žiarivým príkladom citlivosti klaviristiek voči štýlovej čistote bolo aj Andantino Varié D. 823 Franza Schuberta.
Bachova Badinerie BWV 1067 zaznela v úprave M. Regera pre štvorručný klavír. Part secondo zahrala Dagmar Duždová, ktorá tu, ako aj v ostatných skladbách, prejavila svoj typický temperament a zmysel pre plnosť zvuku nástroja. Zo Šiestich kusov op. 11 Sergeja Rachmaninova pre klavír štvorručne zazneli Scherzo a Valčík v podaní dua Duždová a Erik Jámbor. Z oduševnenej interpretácie bolo jasné, že obaja majú zmysel pre veľkosť a harmonickú hĺbavosť Rachmaninovej hudby. V Dvoch kusoch pre klavír šesťručne, krátkych skladbách od Rachmaninova (Romanza a Valčík) sa s tónmi zahrali tri klaviristky. Zaznela aj Rachmaninova úprava Valčíka z Čajkovského baletu Spiaca krásavica. Tancom z opery La vida breve Manuela de Fallu, temperamentom nabitou koncertantnou úpravou, kde vynikali predovšetkým rytmické premeny a bravúra, gradovalo napätie v publiku. Dramaturgia koncertu smerovala k svojmu vrcholu, ktorým obvykle býva technicky najnáročnejšia skladba. A naozaj, úprava Straussovho valčíka Na krásnom modrom Dunaji od Grega Andersona je takmer desaťminútovou technicky naozaj extravagantne aranžovanou skladbou. Jámbor a Duždová jej neostali nič dlžní. Napätie, vzrušenie – hra technických behov a rozložených akordov, komplikovaná rôznym prekrižovaním rúk, hudobníkom spôsobovala doslova radosť. Obdivuhodná bola aj precízna súhra.
Straussom dostatočne stimulované publikum netrpezlivo čakalo na ďalšiu skladbu v programe. Ku klavíru si tentoraz sadli všetci štyria umelci a s ľahkosťou zahrali poslucháčsky veľmi vďačný Galop-Marche Alberta Lavignaca.
Keď načriem do koncertnej histórie Košíc, posledné klavírne duo, teda aj koncerty podobného charakteru, si pamätám iba v podaní Kojanová a Novotný. Mená nerozlučne späté s klavírnou pedagogikou na Štátnom konzervatóriu v Košiciach. Podobne ako interpreti tohto koncertu – všetci sú pedagógmi na konzervatóriu, ktoré dnes nesie názov Konzervatórium Petra Dvorského. Myslím si, že ak by mali dostatok príležitostí a finančných prostriedkov na koncertovanie, iste by sme ich mohli počuť aj častejšie ako len raz v roku. A aj inde na Slovensku. Program a výkony umelcov by si to naozaj zaslúžili.