Philip Glass: Hymn (Hymn to the Sun)

Opera nie je len o veľkých áriách, dramatických duetách a zložitých zápletkách. Jedným zo skladateľov, ktorí si v hudobnom divadle zvolili opačnú kompozičnú cestu, je Philip Glass. Namiesto príbehu, ktorý sa valí dopredu, necháva čas plynúť pomaly. Hudba sa mení takmer nebadane, opakuje motívy, vrství ich a postupne vytvára stav, do ktorého sa poslucháč skôr ponorí, než aby sledoval kauzálnosť hudobnodramatickej narácie.

Hymn to the Sun patrí k najpodmanivejším scénam opery Akhnaten. Egyptský faraón Achnaton v nej oslavuje boha Atona, slnečný kotúč ako jediný zdroj života. Skladba je modlitbou i hudobnou meditáciou zároveň. Glass tu nepotrebuje okázalé efekty. Niekoľko krátkych hudobných motívov stačí na to, aby vytvoril pocit nekonečného priestoru, svetla a pokoja.

Silou tejto hudby je jej schopnosť spomaliť čas a premeniť ho na takmer neuchopiteľnú veličinu, voľne podľa citátu z Wagnerovho Parsifala: „Priestorom sa tu stáva čas...“. Možno práve preto ani po viac než štyroch desaťročiach neznie ako relikt osemdesiatych rokov.

Ukážka pochádza z inscenácie Phelima McDermotta, ktorá mala v Metropolitnej opere premiéru 8. 11. 2019 a stala sa jednou z najúspešnejších produkcií súčasnej opery na jej javisku. Charakterizujú ju hypnotické javiskové obrazy, akrobati a žongléri stelesňujúci pulzujúce rytmy Glassovej hudby.

V titulnej úlohe faraóna Achnatona sa predstavil americký kontratenor Anthony Roth Costanzo, pre ktorého sa táto rola stala doslova životnou vizitkou. Pozitívny ohlas inscenácie je do veľkej miery aj zásluhou jeho mimoriadne čistého hlasu, výraznej javiskovej charizmy a fyzicky náročného výkonu.