Peter Dvorský: Návrat k mladému Rodolfovi

Na nahrávke z roku 1977 má Peter Dvorský väčšinu svojej kariéry ešte pred sebou. So Symfonickým orchestrom Československého rozhlasu v Bratislave pod taktovkou Ondreja Lenárda nahral aj áriu postavy, ktorá bude sprevádzať jeho medzinárodné úspechy. O dva roky neskôr debutoval v milánskej La Scale práve ako Rodolfo.

Rodolfo chce v tejto árii zapôsobiť. Mimì sotva pozná a už jej rozpráva o sebe. Svoju chudobu dokáže podať takmer ako výsadu: peniaze nemá, zato v snoch sa považuje za milionára. V jeho sebaportréte možno počuť trochu márnivosti aj pokus zakryť rozpaky. Básnik, ktorý vie tak šikovne narábať so slovami má teraz poslucháčku, na ktorej mu začína záležať.

Mäkkosť a pružnosť tónu spolu s jasom výšok patrili k charakteristickým vlastnostiam tenoru Petra Dvorského. Pre Rodolfa je takéto spojenie esenciálne: nežnosť letmého oslovenia musí uniesť aj postupnú explóziu ľúbostného vyznania. Na tejto árii je však zaujímavé aj to, kam celé jeho kurizovanie dospeje. Rodolfo napokon prenechá slovo Mimì. Po toľkom rozprávaní o sebe ju požiada, aby mu teraz o sebe niečo prezradila aj ona. Práve tento návrat k rozhovoru dáva jeho veľkému speváckemu číslu divadelný a v Dvorského interpretácii aj tak nezabudnuteľný mladícky pôvab.