Pergolesi, páľava, prosecco

Pergolesiho komické intermezzo La serva padrona sa po 285 rokoch vrátilo do Bratislavy. Inscenácia v záhrade Domu Albrechtovcov síce odkryla limity krátkej prípravy a skromných podmienok, no presvedčivé výkony Bianky Schallerovej a Benjamina Rudika zároveň ukázali, že komorná baroková opera by mohla mať v letnom kultúrnom programe mesta svoje stále miesto.

V prvú augustovú sobotu pripravila Musica aeterna divácky úspešné uvedenie Pergolesiho komického intermezza La serva padrona (Slúžka paňou), ktoré vzniklo ako dvojdielna medzihra k opere seria Il prigionier superbo. Je to priamočiara komédia o slúžke Serpine, ktorá sa rozhodne, že svojho nevrlého zamestnávateľa Uberta zmanipuluje k sobášu. Jedným z podnetov na uvedenie diela bolo aj 285. výročie prvej písomnej zmienky o bratislavskej premiére. Predstavenie bolo u nás historicky úspešné, o čom svedčí aj vyše tridsať repríz po roku 1759.

Inscenovať komediálne dielo s naivnou zápletkou a nepodnetným sujetom nie je vôbec jednoduché. Režisér Tomáš Surý využil priestor dvora Albrechtovho domu, jeden recitatív zaznel z okna, akcie sa opakovane odohrávali už vo chvíľach, keď speváci schádzali zo šatne na poschodí. Lenže šatňa je vzadu, diváci ju nevideli a netušili, že práve za ich chrbtami sa odohráva malá etuda. V poriadku, koncepcia bola čiastočne „site-specific" – kto videl, ten videl.

Scény na neveľkom javisku neboli dvakrát presvedčivé. Slabý príbeh potrebuje o to precíznejšie vypointované dialógy a scénky postavené na texte, ktorý je pre dielo kľúčový, najmä keď má režisér k dispozícii stôl, dve stoličky a pár rekvizít. Tu však Tomáš Surý zrejme nemohol urobiť viac: v exteriéri nie sú titulky ako v operných domoch, diváci preto dostali bulletin s obsahom diela a mohli len hádať, čo sa práve deje. Zdatnejší divák alebo ten, kto vedel aspoň trochu po taliansky, zachytil kľúčové slová a mohol sa v príbehu sčasti orientovať. Ak by azda bol na prípravu dlhší čas, aj režisérska práca so spievajúcimi hercami mohla viac zrieť a vystihnúť dialógy plastickejšie.

Nedostatky však vyvažovali spevácke výkony – čerství absolventi VŠMU. Bianka Schallerová podala výborný výkon, jej subretný soprán sadol na túto rolu tak, akoby bola písaná pre ňu. Pochopila postavu, hrala prirodzene. Jej hlas bol vo výškach lahodný a krásny, v hĺbkach umne posadený do hrudného registra, a zvládla i expresívne barokové parlando. Miestami sa ozval technicky neistý nástup frázy, čo je pochopiteľné vzhľadom na to, že rolu sa naučila naspamäť za tri týždne (!). Celkovo išlo o herecký i spevácky výkon hodný uznania.

Hviezdou večera bol Benjamin Rudik. Rolu Uberta odspieval bez jediného vokálneho pochybenia. Jeho čistokrvný barytón naplnil celé nádvorie a bolo zjavné, že ide o talent, ktorý bude smerovať k najväčším rolám vo fachu. Ak bude k výberu rol pristupovať trpezlivo a nenechá sa vtiahnuť do vyčerpávajúceho kolotoča – čo bude cieľom operných agentov, budeme o ňom ešte počuť, pravdepodobne zo zahraničia.

Ešte slovo k formátu, ktorý je podľa mňa výborný. Bolo to svieže predstavenie, dramaturgicky vhodné na sparný letný večer, počas ktorého obecenstvo schladil pohár sektu. Videli sme divácky nenáročný program s čistým časom hudby asi šesťdesiat minút, zabavili sme sa. Samotné dielo potvrdilo svoju povesť, bavilo ľudí pred 285 rokmi, a tak to bolo aj teraz. Škoda len, že nebolo viac času na prípravu a že chýba infraštruktúra – stabilný organizátor, ktorý by sa formátu ujal systematicky. Podobné predstavenia by sa mohli v duchu niekdajších operných spoločností konať počas celého leta, aby Bratislavčania i návštevníci mesta mohli pookriať.

Stačili by dva-tri podobné tituly a barokové komorné operné leto by mohlo naplno začať. Lenže to treba utiahnuť produkčne i finančne. Preto želám protagonistom veľa síl i nápadov, aby dokázali nájsť formy spolupráce a neboli odkázaní na granty. Takýto formát má všetky predpoklady na to, aby sa komerčne uživil. A „komerčne“ nie je škaredé slovo.

Giovanni Battista Pergolesi

La serva padrona

Réžia: Tomáš Surý

Serpina: Bianka Schallerová

Uberto: Benjamin Rudik

Musica aeterna

umelecký vedúci Peter Zajíček

Bratislava

Záhrada Domu Albrechtovcov

1. 8. 2026 (premiéra)