Otvárací koncert BHS

23. 9. 2026

Bratislava, Reduta

Bratislavské hudobné slávnosti

Slovenská filharmónia, Mao Fujita, Simone Young

Bella – Mozart – Mahler

Podľa dlhoročnej tradície má česť otvoriť Bratislavské hudobné slávnosti slovenský orchester a nebolo tomu inak ani v prípade 61. ročníka so Slovenskou filharmóniou na pódiu. Prítomní boli aj dvaja zahraniční umelci – austrálska dirigentka Simone Young a japonský klavirista Mao Fujita. Program pozostával z Koncertnej predohry Es dur Jána Levoslava Bellu, Koncertu pre klavír a orchester č. 21 C dur KV 467 Wolfganga Amadea Mozarta a Symfónie č. 1 D dur  „Titan“ Gustava Mahlera.

Z dramaturgického hľadiska bola táto kombinácia dobre premyslená a plná symboliky, a to koncepčne aj zvukovo. Máloktorá skladba by sa hodila na otvorenie hlavného slovenského festivalu klasickej hudby tak ako Bellova predohra, obzvlášť v podaní slovenského orchestra. Bella patril k prvým skladateľom pochádzajúcim z územia dnešného Slovenska, ktorí sa usilovali o formovanie slovenskej národnej hudby. O svojej skladbe sa sám vyjadril, že sa „hodí dobre k otváraniu nejakého zhromaždenia“, napríklad pri uvítaní hosťa, kde nejde o významné záležitosti, ale skôr o radostnú spoločenskú zábavu. Skladateľ tým presne vystihol jej slávnostný charakter, no zároveň bol pri hodnotení jej potenciálu prehnane skromný.

Hlavná téma Koncertnej predohry Es dur pomáha poslucháčovi svojou vzdušnosťou a ľahkosťou naladiť sa na „otvorenie“, jej striedanie s tmavšími úsekmi – síce v menšej miere než v nasledujúcich skladbách – vhodne pripravilo publikum na emocionálne vypätie zvyšku programu. Tektonika Bellovho diela zároveň poskytla členom Slovenskej filharmónie priestor demonštrovať, v čom orchester skutočne vyniká, a síce v práci s dynamikou a kontrastmi.

Mozartov koncert bol v tomto zmysle logickým pokračovaním hudobných a estetických téz nastolených prvou skladbou. Slávnostná atmosféra pretrvávala, rovnako ako pocit ľahkosti, no pribudli nové prvky – neustály dialóg medzi nástrojmi v orchestri či typické mozartovské objavovanie variácií toho istého krátkeho motívu. Najvýraznejšie sa dialogická zložka prejavila v kontraste medzi orchestrálnymi a klavírnymi pasážami, ktoré nadobúdali osobitnú hravosť vďaka nepopierateľnému nadaniu Maa Fujitu. Mladý interpret v plnej miere odhalil emocionálny rozsah diela. Najfascinujúcejšia boli plynulé prechody medzi orchestrálnymi a sólovými pasážami – bolo takmer nemožné zachytiť presný bod, kde sa jeden úsek končí a druhý začína. Výsledkom bola nepretržitá a prirodzene znejúca výmena hudobných myšlienok medzi sólistom a orchestrom.

Večer kulminoval Mahlerovou Prvou symfóniou s podtitulom Titan, ktorý odkazuje na rovnomenný román Jeana Paula. Hoci Mahler neskôr odmietal programovosť svojho diela, podľa jeho biografov bola symfónia do istej miery inšpirovaná neopätovanou láskou k Marion von Weber-Schwabe. Tento citový súboj zanechal nezanedbateľnú stopu na priebehu skladby, ktorý metamorfuje medzi pokojnou, búrlivou a miestami tajomne nejednoznačnou náladou. Hudobná „cesta“ diela sa tak dá vnímať aj ako obraz vnútorného zápasu a postupného prekonávania duševných múk. Prejsť ňou až k záverečnému pocitu víťazstva bolo obzvlášť podnetné vďaka dirigentskému výkonu Simone Youngovej. Apoteóza konca skladby bola aj uspokojivým uzavretím programu koncertu, ktorý bol pre návštevníkov prísľubom, že sa v priebehu ďalších týždňov festivalu majú na čo tešiť.