Organový festival oslávil barokových majstrov

24. 7. – 11. 9. 2025

Bratislava, Katedrála sv. Martina, Kostol sv. Margity

Katedrálny organový festival

Roman Perucki, Maria Perucka, Roberto Padoin, Gail Archer, Andreas Jost, Winfried Lichtscheidel, Jean-Christophe Geiser, Aleš Nosek, Miešaný spevácky zbor Tirnavia, COR-OS-ANIMA, Michal Stahl, Norbert Brandauer, Klaus Kuchling, Lucia Byráková, Stanislav Šurin, Hilda Gulyás, Solamente naturali, Miloš Valent

Dramaturgia XVI. ročníka, poslucháčsky hojne navštevovaného Katedrálneho organového festivalu v hlavnom meste, prirodzene reflektovala 340. výročie narodenia nielen J. S. Bacha, ale aj jeho súčasníka G. F. Händla, ktorému venovala samostatný, záverečný koncert (11. 9.). Zaznel výber zo skladateľovho oratória Alexander’s Feast HWV 75 vo verzii z r. 1736 v podaní súboru starej hudby Solamente naturali pod umeleckým vedením Miloša Valenta. Z tohto rozsiahleho diela odznela úvodná ouvertura a výber sopránových árií, ktoré naštudovala naša popredná špecialistka na interpretáciu starej hudby Hilda Gulyás. Publikum bratislavskej Katedrály sv. Martina zaujala precíteným prednesom s nezameniteľne krásnou a štýlu primeranou farbou hlasu. Historickými dokumentmi je doložené, že Händel neraz spestroval verejné produkcie veľkolepých oratórií zaradením svojich inštrumentálnych skladieb. To inšpirovalo účinkujúcich k uplatneniu farebného kontrastu včlenením dvoch populárnych Händlových Organových koncertov (F dur op. 4 č. 5 HWV 293 a g mol op. 4 č. 1 HWV 289) a jednej časti z Concerta grossa C dur, „Alexander’s Feast“ HWV 318). V príjemnej, sviežej hudbe koncertov pre organ a orchester stvárnil zvukovo brilantný sólový part organizátor festivalu Stanislav Šurin. 

Vokálna hudba, tentoraz zborová, zaznela aj na predposlednom koncerte festivalu (4. 9.), nazvanom Romantic voices and pipes, zameranom na skladby 19. storočia (F. Mendelssohn-Bartholdy, E. Grieg, J. Brahms, A. Bruckner, S. Rachmaninov a J. G. Rheinberger). V posledných rokoch na festivale pravidelne účinkuje Miešaný spevácky zbor Tirnavia (zbormajster Michal Stahl) s rakúskym dirigentom Norbertom Brandauerom. Trnavský zbor tentokrát spojil svoje sily s dirigentovým rakúskym komorným zborom COR-OS-ANIMA (Srdce-Hlas-Duša), založeným v r. 2019. Spojené zbory striedavo účinkovali vpredu pred publikom a na chóre. Na umeleckom výkone telesa pod Brandauerovým vedením oceňujem angažovaný výraz, skvelú prácu s dynamickými a farebnými odtieňmi so zmyslom pre kontrasty i pôsobivú plynulosť narastania a stišovania zvukovej masy, zrozumiteľnosť textu a jednotlivých melodických línií, kultivovaný kolektívny prednes (žiadny spevák nevyčnieval) a skvelé stvárnenie páuz s citom pre výrazovo účinné akustické doznenia v rozľahlom priestore. K osvieženiu pozornosti poslucháčov prispela sólová organová hra rakúskeho organistu Klausa Kuchlinga a populárna Ave Maria Ch. Gounoda, prednesená slovenskou sopranistkou Luciou Byrákovou.

V súlade so zacielením festivalu dominovali, samozrejme, sólové organové recitály. Malou výnimkou bol otvárací koncert (24. 7.) skvelého organového virtuóza Romana Peruckiho a jeho manželky Marie Peruckej (husle). Duo poľských umelcov vystupuje na Slovensku pomerne často a opätovne zožalo zaslúžený úspech. Skladby pre husle a organ Enjotta Schneidera, Felixa Borowského, Jeana Langlaisa a Jana Paderewskiho sú skutočné klenoty a zazneli v dokonalých interpretáciách, čo rovnako platí aj o sólových organových sonátach poľských autorov (F. Borowski a Mieczysław Surzyński) a úvodnej skladbe večera, vznešenom veľkolepom Prelúdiu a fúge Es dur BWV 552 jubilujúceho J. S. Bacha. 

V rámci sólových recitálov zaznelo viacero diel J. S. Bacha, no moju pozornosť najviac zaujala odvážna, až kaskadérska interpretácia Flautovej sonáty Es dur BWV 1031 (pripisovanej C. Ph. E. Bachovi) ako sólovej organovej triovej sonáty v transpozícii do C dur (14. 8.), pričom part priečnej flauty hral Andreas Jost pravou rukou a part klávesového nástroja hral ľavou rukou a pedálom. Recitál skvelého švajčiarskeho organistu vyvrcholil po dielach Pieta Keeho a Dietericha Buxtehudeho impozantnou, 20-minútovou, technicky náročnou Fantáziou na chorál „Wachet auf, ruft uns die Stimme“ op. 52 č. 2 Maxa Regera, ukončenou virtuóznou, rozsiahlou fúgou. 

Umelci účinkujúci na festivale majú intenzívnu koncertnú činnosť. Roky skúseností a hráčska pohotovosť sa prejavili v koncentrovanej stabilite, výrazovej presvedčivosti a spoľahlivosti ich umeleckých výkonov. Určitú výhradu mám ku zvukovému stvárneniu skladieb F. (Mendessohnovej) Henselovej, J. Brahmsa, R. Schumanna a známeho Lisztovho Prelúdia a fúgy na B-A-C-H v podaní inak technicky skvelej virtuózky Gail Archerovej z USA (7. 9.), ktorá si, žiaľ, nedala veľkú námahu s využitím bohatého farebného a dynamického potenciálu skvelého katedrálneho organa. Takmer neustále hrala na zvukovo silných a farebne jednotvárnych registráciách a ochudobnila tak interpretované diela o ich poetický rozmer v koncerte paradoxne nazvanom Poetry and Virtuosity. 

Švajčiarsky organista Jean-Christophe Geiser (28. 7.) zostavil svoj recitál čiastočne zo staršej hudby (S. Scheidt, J. S. Bach) a čiastočne z diel pre odlišne koncipované veľké koncertné organy (L.Vierne, L. J. A. Lefébure-Wély, Guy Ropartz), pričom skvelo uplatnil farebné odtiene organa. Možno len v Bachovom Prelúdiu a fúge e mol BWV 548 (ktoré hrala aj už zmienená Američanka  G. Archer) mohol trochu krotiť svoj živelný temperament, pretože rýchle tempo a ornamentálna prezdobenosť (umelec je skvelý čembalista) sa v akustike s veľkým dozvukom míňali účinku. 

Koncerty ďalších organistov som si užil bez výhrad s plným akceptovaním ich osobnostného umeleckého prejavu, hraného repertoáru i dramaturgickej koncepcie. Boli nimi Nemec Winfried Lichtscheidel (21. 8.) s uvedením kompletnej reprezentatívnej Suity Op. 5 M. Duruflého a Talian Roberto Padoin (31. 7.) s pestrou zmesou skladieb ôsmich autorov. Skvelý český organista Aleš Nosek (31. 8.) hral na tradičnom festivalovom Koncerte v arcidiecéze v Kostole sv. Margity v Bratislave-Lamači. Do programu síce nezaradil žiadne dielo J. S. Bacha, ale ponúkol viacero zaujímavých skladieb svetových (A. Guilmant, J. L. Krebs, J. H. Rinck, T. Dubois, L. Vierne) i českých autorov (J. Klička, V. Novák). Raritou bola takmer 12-minútová Poème Tchèque z 12 Pièces op. 10 Francúza Josepha Bonneta na motívy českej štátnej hymny Kde domov můj.