Organ v rozkvete alebo ťahajúca sa pleseň
Pred pár mesiacmi som dostala pozvanie z rozhlasovej koncertnej sály v Katoviciach. Potešila som sa z tejto možnosti, nového nástroja a otvorila som si webovú stránku NOSPR (Narodowa Orkiestra Symfoniczna Polskiego Radia), kde sa na mňa usmialo 14 organových projektov na sezónu 2023/2024. Dočítala som sa, kto je rezidenčným organistom. Pod jeho vedením, na základe jeho podnetov sa realizujú rôzne organové projekty, koncerty pre rodiny, organové kino, komorné a orchestrálne diela s organom a, samozrejme, i štandardné sólové recitály. Neprekvapuje ma to, veď aj v iných krajinách, ako napríklad v budapeštianskom Paláci umení MÜPA, sa to len tak hemží organovými projektmi.
Takmer v každej koncertnej sále je niekto zodpovedný za pestovanie organovej literatúry a starostlivosť o nástroj. V Slovenskej filharmónii niečo podobné neexistuje. V aktuálnej sezóne nám ponúka táto inštitúcia až jeden (!) organový recitál. Na festivale BHS nám neponúkajú žiaden organový koncert, veď si to hádam nikto nevšimne…
Na skoro novom organe v bratislavskej Redute (2012) som mala možnosť koncertne pôsobiť päťkrát. Ďakujem za túto príležitosť. Avšak keď som naposledy roku 2019 v Slovenskej filharmónii otvorila mechanický hrací stôl, na dreve medzi prvým manuálom a bočným pravým dreveným pultom sa ťahala pleseň.
Darilo sa jej tak, že sa od radosti chytila aj na drevenú ceruzku z IKEA, ktorej mesiace nikto nevenoval pozornosť. Hrací stôl rok nikto neotvoril. Ak som sa chcela dostať k nástroju, musela som najprv odložiť kyticu vo váze s vodou, ktorá trónila nad pedálom. Je pravdou, že na organ sa dá všeličo zavesiť. Musela som premiestniť aj opustený lesný roh, spiaci na organovej lavici, a až potom som mohla začať prípravu na recitál.
Dovolím si teda položiť pár otázok Slovenskej filharmónii a festivalu BHS. Nie je záujem o organ? Chýbajú financie? Skutočne sme na tom tak zle, že si nemôžeme dovoliť ani polovicu z toho, čo dokážu Katovice? Prečo bol vo filharmónii postavený nový nástroj? Za stav organu však nemá byť zodpovedný dramaturg. Chýba nielen rešpekt voči štátnemu majetku, ktorým je drahý organ, ale aj človek, ktorý by mal túto agendu na starosti – rezidenčný organista. Niekde je to renomovaný umelec, inde naopak, začínajúci interpret.
Napríklad belgická nadácia Contius v meste Leuven s legendárnym organom ponúka každé dva roky post rezidenčného organistu študentom a v konkurze sa idú o miesto mladí organisti pobiť. Náklady na zamestnanie rezidenčného organistu sú, prirodzene, symbolické.
Organisti to majú s uplatnením náročné všade na svete, prečo im zatvárame aj tieto dvere?