Ondrej Juraši: Plus

Ondrej Juraši

PLUS

Bebe Rebe 2023

Už je to jedna dekáda, čo sa bigbandový trubkár Ondrej Juraši presadil s úspešným debutovým albumom Post. Svoju sólovú dráhu započal na koreňoch akustického jazzu s prímesou latina a folklóru. Boli to najmä výrazná melodickosť, energickosť a vynikajúca hudobná intuícia, ktoré trubkárovi získali priazeň jazzového aj širšieho publika. Popri pedagogickej činnosti a hosťovaní v mnohých projektoch sa Ondrej Juraši vrátil aj k vlastnej tvorbe. Nové nápady dozrievali sedem rokov a v r. 2023 sa zhmotnili v druhom autorskom albume s názvom Plus. 

Nástrojové obsadenie je okrem akordeónu rovnaké ako v debutovom projekte a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa projekt bude uberať aj podobným smerom. Pravdou je však úplný opak. Nové Jurašiho kvinteto v zložení skúsených hudobníkov, ako Ľuboš Šrámek, Roman Mečiar, Michal Šimko a Michal Fedor, prinieslo celkom odlišné štýlové smerovanie. Na rozdiel od tradične inšpirovaného akustického jazzu sa teraz Ondrej Juraši ponoril do energickej smršte rôznych moderných jazzových fúzií, kde dominuje predovšetkým groove a funky. Spontaneita, priamočiarosť, svižnejšie tempá a pozitívna energia priniesli zaslúžený úspech v podobe ocenenia ESPRIT 2024. Predchádzajúci album obsahoval aj kompozície Michala Motýľa, no tentokrát Juraši priniesol len vlastný autorský rukopis v podobe šiestich skladieb. 

Album otvára s pozitívnym nábojom funky-groovová skladba s prímesou smooth jazzu s názvom Fajn. Kompozícia znie sviežo a moderne, no zároveň prináša kontrastný nostalgický zvuk jazzrockových zoskupení zo 70. rokov. Skladba Čau sa uberá podobným smerom, no ešte viac čerpá z posadeného groovu v štýle funky. Zaujímavý je tu zvuk trúbky, ktorý má skôr cooljazzový charakter. Šuflík stavia na vábivej fúzii jazzu, blues a groove music, pričom Juraši siahol po ďalšom odlišnom tóne s dusidlom. Jeho tón mi tu v najlepšom slova zmysle evokoval Milesa Davisa. Celý album vynikajúco reflektuje ako všestranne dokáže hlavný protagonista narábať s farbou a tónom trúbky. 

Kľúčovými charakteristikami CD sú spontaneita a súhra. Určite nejde o album lídra a jeho kapely, ale vynikajúco zohratého kvinteta, čo protagonisti prezentovali v melodickej súhre a komunikácii v rozsiahlych improvizáciách. Juraši necháva každého člena plnohodnotne prispieť do celkovej hudobnej mozaiky. V čase, keď množstvo moderného jazzu siaha po komplexnosti a dôslednej notácii aranžmánov, sa autor vrátil k základom dobrého jazzu, ku ktorému patrí improvizácia, vzájomná komunikácia a pozitívna energia. 

V kontexte živých groovov a funky zasvietila jediná balada Spomienka. Skvelý klavírny úvod v podaní Ľuboša Šrámeka kombinoval jazyk jazzu s klavírnou školou romantizmu s prímesou impresionistickej zvukomaľby. V melancholickej atmosfére sa protagonisti uberali k veľmi emotívnym sólam, obzvlášť Juraši so svojím priestranným, rovným, mäkkým tónom. Záver albumu poslucháča transportuje o polstoročie dozadu s veľmi nostalgickým zvukom fusion s analógovými syntetizátormi a funky gitarou modulovanou wah pedálom. Záverečné sóla ešte viac podčiarkli energickosť a uvoľnenú atmosféru albumu. Plus je vynikajúci počin, ktorý sa na nič nehrá a svojou melodickosťou a spontánnosťou ide priamočiaro k poslucháčovi.