Notos Quartett BHS, Dohnányi – Bartók – Kodály – Albrecht

24. 9. 2023

Bratislava, Malá sála SF

Notos Quartett

BHS, Dohnányi – Bartók – Kodály – Albrecht

Z hľadiska dramaturgickej koncepcie sú BHS vo všeobecnosti vnímané ako konzervatívny festival. Ak program koncertov tvorí podstatne obohraný repertoár a výkony nie sú na špičkovej úrovni, môžu takéto vystúpenia pôsobiť redundantne. Občas je teda skepticizmus namieste, rozhodne však nie v prípade koncertu v ono nedeľné popoludnie.

Už pri vstupe do budovy som nadobudol tušenie, že sa blíži niečo mimoriadne. V sále panovalo mierne napätie, udalosť mala nádych formálnosti, až slávnostnosti. Keď členovia Notos Quartett vyšli na pódium a začali hrať, veľmi rýchlo sa vo mne prebudil clivý nostalgický pocit. Výber diel z tvorby skladateľov, ktorí zažili lesk, slávu, ale aj zánik rakúsko­‑uhorskej monarchie, mi pripomenul romantizujúce memoáre Stefana Zweiga Svet včerajška.

V starom Prešporku sa rovnako ako vo Viedni vtedy mohli pýšiťvysokou úrovňou komorných koncertov a pokojne na nich mohli znieť kompozície ako Klavírne kvarteto č. 1 fis mol Ernő Dohnányiho. Skladba charakterom mimikuje plnokrvné brahmsovské majstrovstvo. Mohli by sme namietať, že na obdobie svojho vzniku je jej sloh príliš tradičný, no keď si uvedomíme, že ide o dielo 17-ročného mladíka, tak je namieste obdivovať jej premyslene vystavanú štruktúru a autorovu kompozičnú zrelosť. Po interpretačnej stránke to však prvých pár taktov, napriek evidentnému majstrovstvu štyroch hudobníkov, ešte nebolo úplne ono. Kvarteto sa akoby oboznamovalo s pódiom. V ďalšom priebehu skladby sa hráči zbavili všetkých náznakov váhania, organicky sa ponorili do prúdu hudby a predviedli strhujúce finále.

Aj navzdory prekvapivej vyspelosti juvenilného úvodného diela ho nasledujúce miniatúry Alexandra Albrechta do istej miery prekonali. Šesť skladieb pre sláčikové trio, sviežich, vtipných a invenčných, zrkadlí okrem skladateľovho nesporného talentu aj roky skúseností a experimentovania. Od tohto momentu bolo už úplne bezpredmetné hľadať akékoľvek chyby či nedostatky v interpretácii. Celosvetovo etablované zoskupenie si skutočne zaslúži všetku chválu, ktorej sa mu dostáva. Okrem dokonalej techniky a citlivosti vo výraze preukázali hráči aj perfektné pochopenie hudobného materiálu.

Po vehementnom potlesku a krátkej prestávke zaznelo opäť jedno krátke trio, rané Intermezzo od trnavského rodáka Zoltána Kodálya. V kompozícii sa už do istej miery črtá skladateľovo neskoršie neofolkloristické smerovanie, charakteristické aj pre tvorbu Bélu Bartóka, ktorého Klavírne kvarteto c mol op. 20 koncert rámcovalo. Podobne ako Dohnányiho skladba, aj Bartókovo kvarteto pochádza z jeho raného obdobia. Mnohí skladateľskí veteráni mu však môžu iba ticho závidieť. V diele je ešte síce silne cítiť autorove inšpirácie, mozartovsko­‑beethovenovský tematizmus i estetiku Brahmsa, čo je vzhľadom na vek skladateľa absolútne pochopiteľné. Formálne je skladba na vysokej úrovni a anticipuje Bartókov nesmierny autorský potenciál.

Pri počúvaní kvalitných diel z tvorby autorov, ktorých môžeme s prižmúrením oka považovať za domácich, navyše, v interpretácii vynikajúceho zahraničného telesa, som mal zážitok veľkomestskej kultúry, čo sa v Bratislave veľmi často nedeje. Ako fanúšik oprašovania menej známeho lokálneho komorného repertoára a pedantnej interpretácie vynikajúcich hudobníkov pevne dúfam, že sa takéto zážitky budú opakovať.