Netradičná rozprávka o Jankovi a Marienke na VŠMU

Operné štúdio na VŠMU pripravilo opernú rozprávku Hänsel und Gretel (Janko a Marienka) od nemeckého skladateľa Engelberta Humperdincka, ktorú podľa slov režisérky Dany Dinkovej inscenovali ako zrkadlo dnešnej doby.

Tento titul malo Operné štúdio inscenovať už v r. 2020 v réžii Tomáša Surého. Pre pandémiu COVID-19 však skúšobný proces nemohol pokračovať a titul bol odložený na neurčito. Keď v r. 2025 na post režisérky OŠ nastúpila Dana Dinková, titul sa opäť objavil na hracom pláne. Premiéry sa však dočkal až v r. 2026. Humperdinckovou operou Dinková debutovala v Opere SND v predchádzajúcej sezóne, kde ju inscenovala ako veľkovýpravnú rozprávku o Jankovi a Marienke. 

Na VŠMU režisérka zvolila celkom iný prístup. Rozprávku vyložila ako výstražné podobenstvo o stave súčasného sveta s akcentom na environmentálnu tému. Janko a Marienka sú deti dnešnej doby – majú mobily, bezdrôtové slúchadlá aj skateboard. (Otázkou je, prečo teda nemajú čo jesť?) Perníková chalúpka nie je domčekom z cukru, ale obchodným centrom, v ktorom nechýbajú stojany s akciovým tovarom, výpredajové cedule či fastfoodový stánok, na ktorom žiari veľké logo McDonald’s. Ježibaba je v najnovšej Dinkovej inscenácii stelesnením konzumu 21. storočia. Rýchle uspokojenie v podobe hračiek, oblečenia či jedla si však nesie svoju daň – počas noci strávenej v lese sa deťom zjaví Uspávajko (Alexandra Svrčková, Alžbeta Tarčáková), ktorý prináša maketu Zeme, prepchatú plastovými taškami. Keď Svrčková a Tarčáková svojimi mäkkými, lyrickými sopránmi spievajú uspávanku, ukazujú Jankovi a Marienke, v akom stave sa nachádza svet aj planéta. Uspávajka sprevádzajú lesné zvieratká v zakrvavených plášťoch. Z ich kožuchov Ježibaba vytvorila kabáty, ktoré vo výpredaji ponúka Jankovi a Marienke vo svojej „chalúpke“. Deti sa po „zobúdzacej“ árii Vstávajka (Alžbeta Reháková, Anna Hitríková) rozhodnú planétu zachrániť. 

Ježibaba však neponúka vo výpredaji len materiálne veci. Hneď v predohre vztýči transparent s nápisom „Veľký výpredaj kultúry – 50 %“. Tvorcovia v inscenácii deklarujú, že všetko postupne stráca hodnotu. Aktualizačné prvky smerom k súčasnej kultúrno-politickej situácii na Slovensku boli síce decentné, ale veľmi jasne čitateľné. V istej chvíli počas prestavby scény medzi prvým a druhým dejstvom sa dokonca na scéne objavili environmentálne transparenty, volajúce po globálnej zmene po boku loga platformy Otvorená kultúra. Tento jasný odkaz vyjadroval istý občiansky postoj tvorcov, no ďalej sa v inscenácii nerozvíjal. 

Ježibaba sa od ostatných postáv v Dinkovej réžii líši predovšetkým herecky. Je až schizofrenická, rýchlo strieda milú a hravú tvár so zlostným jačaním, ktoré sa prejavovalo nielen v herectve, ale aj v parodovanom speve. Všetky tri alternantky (Nina Krížová, Natália Hajdučáková, Tetiana Semeniuk) stvárnili veľmi expresívnu, vyšinutú Ježibabu, ktorá sa zabáva na utrpení detí. Precízna práca s mimikou dopĺňala celkový herecký prejav, plný choreografií a komplikovaného, štylizovaného javiskového pohybu. Herecky sólistky obsiahli svoju postavu na profesionálnej úrovni. Spevácky však nemožno bez výhrad prijať ani jeden z výkonov. Všetky menované sopranistky vynikajú predovšetkým vo vyššej tessitúre. Postava Ježibaby si však vyžaduje interpreta, ktorý má farebnú a znelú aj hlbokú polohu a je schopný prechádzať medzi registrami plynulo na dychu. Tu sa ukázali rezervy študentského obsadenia.

Príjemným prekvapením všetkých obsadení boli Jankovia. Herecky presvedčivé alternantky Ivana Solmošiová a Bianka Schallerová disponujú svetlými hlasmi s mäkkým frázovaním. Solmošiovej Janko bol malým, hravým chlapcom, Schallerová ho stvárnila ako adolescenta, ktorý zodpovedne bráni mladšiu sestru. Viktória Barošová vynikla predovšetkým spevácky – jej tmavý, zamatový mezzosoprán je mäkký, prierazný a má dramatický potenciál. 

Marienky boli kvalitatívne vyrovnané – v alternácii sa vystriedali detsky hravá, hlasovo lyricky „štebotavá“ Vanesa Šutá, vokálne matnejšia, no herecky rovnako presvedčivá Anna Škubová a Anna Lachová s úctyhodným volúmenom, štíhlo vedeným hlasom a jasnou, hoci občas trochu priostrou špičkou. 

Martin Morháč mal spievať postavu otca už v pôvodne plánovanej inscenácii v r. 2020 ako absolvent. Teraz už ako hosťujúci sólista v Opernom štúdiu vytvoril herecky presvedčivú a spevácky koncíznu postavu. Morháč aj jeho alternant József Morvai disponujú vyrovnanými registrami, farebne sýtou strednou polohou a sonórnymi hĺbkami. Len Morvaiova vysoká poloha znela trochu hrdelne. Obsadenie doplnili Eva Blašková, Tatiana Lesáková a Anstasiia Halma ako herecky presvedčivé a hlasovo adekvátne matky.

Podobne ako v profesionálnych divadlách, aj na VŠMU Dinková uplatnila svoj typický dôraz na pohyb a priam činoherné herectvo. Tu je potrebné skonštatovať, že herecké výkony všetkých predstaviteľov boli vysoko nadpriemerné a stali sa hlavným pozitívom celej inscenácie. Žiaľ, náročná fyzická aktivita sa vo viacerých prípadoch podpísala na speváckych výkonoch, ktoré by v prípade (nielen) študentských operných produkcií mali byť prvoradé. 

Najväčším nedostatkom inscenácie však bol hrací priestor. Divadlo Aréna je po rekonštrukcii síce dôstojné pre školské inscenácie, ale chýbajúca orchestrálna jama a „suchá“ akustika sály inscenácii veľmi poškodili. Hoci sa Dušan Štefánek ako skúsený dirigent snažil stíšiť orchester, ktorý bol zúžený na nevyhnutné minimum, celková hudobná koncepcia pôsobila miestami rozpačito..Nešlo pritom ani tak o chybu dirigenta, ako o absenciu jamy, ktorá by umožnila aspoň čiastočne utlmiť zvuk orchestra tak, aby neprekrýval väčšinu spevákov. Do budúcna by katedra mala zvážiť iný hrací priestor. Je pravda, že v Bratislave nie je na výber mnoho akusticky vhodných sál pre študentskú operu a kvitujem snahu pedagógov a vedenia školy o hľadanie ideálnej alternatívy. Bohužiaľ, Divadlo Aréna sa ako ideálna voľba nepotvrdilo.

Engelbert Humperdinck

Hänsel und Gretel (Janko a Marienka)

Hudobné naštudovanie: Dušan Štefánek
Réžia: Dana Dinková
Choreografia: Zuzana Lisoňová
Scéna a kostýmy: Lucia Šedivá
Bábky: Miroslava Holeczová, Vanessa Kubandová, Vanda Szabová (študentky Katedry bábkarskej tvorby DF VŠMU)

Janko: Viktória Barošová, Bianka Schallerová, Ivana Solmošiová
Marienka: Anna Lachová, Anna Škubová, Vanesa Šutá
Ježibaba: Natália Hajdučáková, Nina Krížová, Tetiana Semeniuk
Otec: Martin Morháč, József Morvai (a. h.)
Mama: Eva Blašková, Anastasiia Halma, Tatiana Lesáková
Uspávajko: Alexandra Svrčková, Alžbeta Tarčáková
Vstávajko: Anna Hitriková, Alžbeta Reháková

Hudobná a tanečná fakulta VŠMU v Bratislave

Bratislava

Divadlo Aréna

10. a 11. 5. 2026