Najťažšie je udržať autenticitu

Po roku sa do Žiliny vrátil projekt Sounds of Diversity, ktorý prepája hudbu, tanec a svetelný dizajn, prináša nové diela skladateľov z krajín V4. Ide zároveň o platformu, ktorá dáva vybraným skladateľom možnosť skomponovať nové diela bez štýlových či estetických obmedzení. 
S hlavnou manažérkou projektu MARCELOU KYSOVOU-HALMOVOU sme sa rozprávali o tom, ako sa dá v rozmanitosti nájsť jednota a má zmysel posilňovať tvorivý dialóg v stredoeurópskom priestore.

Aké idey stáli pri zrode Sounds of Diversity?
Projekt vznikol ako reakcia na potrebu znovuobjavenia spoločného kultúrneho priestoru krajín V4 prostredníctvom súčasnej hudby. Spolu so skladateľkou Petrou Šuško, spoluorganizátorkou tohto projektu, sme chceli vytvoriť platformu, ktorá podporí spoluprácu medzi mladými aj etablovanými autormi, interpretmi a umelcami z viacerých umeleckých oblastí – hudby, tanca, vizuálneho umenia a svetelného dizajnu. Naším cieľom bolo ukázať, že rozmanitosť stredoeurópskeho priestoru je našou silou a zdrojom inšpirácie.

Máte pocit, že sa v posledných rokoch kultúrne väzby našich krajín oslabili alebo že sa vyvíjame odlišným smerom?
Áno, určite. V posledných rokoch bolo cítiť, že sa kultúrne prostredia jednotlivých krajín uzatvárajú – či už pre pandemické obmedzenia, spoločenské zmeny alebo rastúci tlak na národné rámce. Projektom Sounds of Diversity sa snažíme vytvoriť most – pripomenúť si spoločné korene, ale zároveň otvoriť priestor pre dialóg o tom, kam sa naša kultúra vyvíja dnes. Veríme, že práve v otvorenej výmene skúseností a v spolupráci vzniká niečo autentické a živé.

Ide o spoločný projekt všetkých partnerov z krajín V4, alebo má niektorá z krajín majoritný podiel na produkcii?
Hlavným organizátorom je Tvůrčí centrum Ostrava, ktoré projekt iniciovalo a koordinuje. Zároveň však ide o partnerskú spoluprácu s inštitúciami a umelcami z Poľska, Slovenska a Maďarska. Tvůrčí centrum sa dlhodobo snaží strategicky nadväzovať kontakty, prepájať prostredia a vytvárať stabilnú platformu pre súčasnú tvorbu v regióne.

Súčasnú hudbu uvádzate už niekoľko desaťročí...
Tvůrčí centrum už viac než 51 rokov tvorí v Ostrave platformu pre súčasnú hudbu. V posledných rokoch si stanovilo za cieľ rozšíriť spoluprácu aj na medzinárodnú úroveň – prepájať umelcov, inštitúcie a publikum naprieč krajinami. Centrum má bohaté organizačné skúsenosti – od komorných koncertov až po veľké medzinárodné festivaly či interdisciplinárne projekty, ktoré spájajú hudbu, tanec, vizuálne umenie a nové technológie.

V názve projektu sa objavuje slovo diversity – rozmanitosť – a tá nesie viacero významov. Ako ju máte definovanú a kde, naopak, trváte na jednote?
Rozmanitosť pre nás znamená otvorenosť – geografickú, estetickú aj generačnú. V projekte sa stretávajú autori rôznych poetík, krajín aj vekových skupín. Napriek tomu trváme na jednote v kvalite a spoločnom cieli – vytvoriť umelecký tvar, ktorý má výpovednú hodnotu a reflektuje súčasný svet. Jednota vychádza z profesionálneho prístupu, z rešpektu medzi umelcami a z hľadania spoločného zvuku a výrazu.

Tento rok zaznejú štyri slovenské premiéry skladieb od Petry Šuško, Mateja Slobodu, Przemysława Schellera a Viktora Molnára. Aký dramaturgický kľúč ste zvolili pri výbere skladateľov?
Výber vychádzal zo snahy predstaviť rôzne kompozičné prístupy a estetické videnia naprieč krajinami V4. Všetkých autorov spája schopnosť reagovať na súčasné spoločenské témy a odvaha experimentovať so zvukom, formou aj výrazom. Každý z nich pritom prináša iný pohľad – od intuitívneho a emocionálneho cez analytický až po konceptuálny. Spolu tak vytvárajú pestrý a vyvážený obraz stredoeurópskej hudobnej tvorby dneška.
Ide o skladby „ušité“ priamo na mieru pre tento projekt. Zadanie znelo jasne – reflektovať hlavnú tému ročníka, ktorou je wellbeing. Každý zo skladateľov ju však poňal úplne inak: niektorí z introspektívneho a osobného hľadiska, iní cez spoločenský kontext či prostredníctvom zvukovej energie a telesnosti hudby. V umeleckom kontexte ide o hľadanie harmónie medzi emóciou a rozumom, medzi vnútorným pokojom a chaosom, ktorý nás obklopuje. Spájajú introspektívne, konceptuálne aj emocionálne prvky – od autentických nahrávok a poľských básní až po mikrotonálne experimenty – a zároveň prinášajú netradičné spojenie hudby a tanca, ktoré otvára nový kontext pre živé hudobné skúsenosti. Výsledkom je komplexný pohľad na scénu V4, kde sa tradícia stretáva s inováciou a individuálna výpoveď s kolektívnym zvukom.

Traja skladatelia – Petra Šuško, Matej Sloboda a Przemysław Scheller – sa podieľali aj na minulom ročníku. Plánujete tento okruh autorov rozšíriť?
Áno, určite. Radi by sme v budúcnosti zapojili ďalších tvorcov, ktorí prinášajú nové pohľady a rozširujú zvukový aj ideový priestor.

Projekt mal premiéru minulý rok s koncertmi v Ostrave, Katoviciach a Žiline. Vnímate rozdiely v tom, ako reaguje publikum v jednotlivých krajinách?
Áno, a sú pomerne výrazné. Poľské publikum býva analytickejšie a sústredenejšie, slovenské veľmi spontánne, české skôr premýšľavé a maďarské emocionálne otvorené. Ale všade cítime rastúci záujem o súčasnú hudbu, keď je prezentovaná v kontexte a s jasnou ideou.

Sounds of Diversity Ensemble združuje takmer dvadsiatku hudobníkov z krajín V4. Čo je podľa vás kľúčom k spoločnému zvuku a súhre v krátkom čase, ktorý je k dispozícii?
Kľúčom je spolupráca s profesionálmi, ktorí sa dlhodobo venujú interpretácii súčasnej hudby. Títo hudobníci chápu dôležitosť komunikácie, otvorenosti a schopnosti rýchlo reagovať. Vďaka tomu dokážeme v krátkom čase vytvoriť kompaktný ansámbel so silnou vnútornou energiou. Veľkým prínosom je aj účasť členov Ensemble Spectrum, napríklad Adama Szendreia, Kataríny Turčinovej a Natálie Kubalcovej, ktorí prinášajú cenné skúsenosti, precíznosť a osobitý prístup k interpretácii novej hudby. Ich prítomnosť výrazne prispieva k profesionalite a jednote celkového zvuku ansámblu.

Dirigentom tohto ročníka je Szymon Bywalec. Čo prináša jeho osobnosť a skúsenosti?
Szymon Bywalec je výraznou osobnosťou európskej scény súčasnej hudby a spolupráca s ním bola jednou z našich priorít. Prináša obrovskú profesionalitu, skúsenosť, ale aj ľudský rozmer – vie vytvoriť atmosféru dôvery a zároveň inšpirovať k maximálnemu výkonu. Je to pre nás splnený sen.

Nejde však len o hudbu – dôležitú úlohu zohráva aj choreografia Jany Ryšlavej a svetelný dizajn Intsa Plavnieksa. Ide o prozaickú koexistenciu umeleckých médií, alebo sa ich snažíte prepojiť do organického celku?
Jednoznačne chceme vytvoriť organický celok. Všetky zložky – hudobná, pohybová aj vizuálna – vznikajú paralelne, vzájomne sa ovplyvňujú a dopĺňajú. Nejde o sprievodné „efekty“, ale o rovnocenné médiá, ktoré vytvárajú jednotnú umeleckú výpoveď. Hudba síce vzniká vopred, no jej interpretácia, pohyb aj svetlo sa formujú spoločne počas skúšok. Jana Ryšlavá a Ints Plavnieks reagujú priamo na hudobnú štruktúru, čím vzniká živý dialog medzi médiami. Výsledkom je organický celok, nie dodatočné vrstvenie efektov.

A napokon osobne, čo vás ako manažérku a kurátorku na tomto projekte najviac napĺňa a čo je, naopak, najťažšie?
Najviac ma napĺňa energia spolupráce – to, ako rôzni ľudia z rôznych krajín dokážu zdieľať svoje videnie sveta a vytvoriť niečo jedinečné. Najťažšie je udržať autenticitu – nenechať projekt zovšednieť, ale vždy hľadať nové súvislosti, nové témy a spôsoby, ako súčasnú hudbu prepojiť s aktuálnym spoločenským dianím. Projekt si zároveň stanovil za cieľ reagovať na aktuálne témy krajín V4 a prostredníctvom umenia tieto krajiny viac prepájať – kultúrne, ľudsky aj hodnotovo. Zaujímavosťou je, že niekedy musíme dramaturgiu jemne upraviť, aby sme sa vyhli možným nedorozumeniam či citlivým kontextom. Tento rok to boli napríklad mandarínky, ktoré sa objavujú v choreografii Jany Ryšlavej. Pre maďarskú verziu sme ich však museli nahradiť jablkami, pretože by v súčasnej politickej situácii mohli byť vnímané negatívne. Je to drobný, ale výrečný príklad toho, ako sa aj symbolické detaily môžu v rôznych krajinách interpretovať odlišne.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 11/2025.)