Musica Hradekiensis, Musica Tyrnaviensis, Musica Nitriensis
Musica Hradekiensis
Musica Tyrnaviensis
Musica Nitriensis
Solamente naturali,
Vocal ensemble SoLa,
Halali Quartet
Pavian Records 2021, 2022, 2023
V posledných troch rokoch vyvrcholila spolupráca renomovaného inštrumentálneho súboru Solamente naturali, špecializujúceho sa na starú hudbu a vokálnych sólistov združených v ansámbli s názvom SoLa, na troch dvojalbumoch zachytávajúcich hudobný život Liptovského Hrádku, Trnavy a Nitry v období klasicizmu. Myšlienka oživiť hudobnú minulosť našich miest v edícii UMA – urbs musicum archivum (Hudba slovenských archívov) je ohromujúca a nosiče zdobí označenie World premiere recording.
Z ktorejkoľvek strany sa na túto iniciatívu pozrieme, vyžaduje nielen zrelých a znalých interpretov, ale aj tím hostí, sólistov, hudobných vedcov, historikov, editorov a ďalších spolupracovníkov, ktorí majú za sebou viaceré edičné a nahrávacie výstupy v oblasti starej hudby. Miloš Valent a Hilda Gulyás sa obklopili hudobníkmi, ktorí interpretujú historicky poučeným spôsobom nuansy našej staršej hudobnej kultúry, majú zmysel pre detailné vypracovanie vokálno-inštrumentálnych zákonitostí klasicistického zápisu a frázovania. Šťastná ruka pri výbere sólistov farebne i technicky vytvorila opojnú symbiózu dobovej farby, interpretácie a vkusu. Rovnako pozitívne možno hodnotiť striedme obsadenie orchestra, a najmä dobovú znalosť obsadzovať hlas dvomi-tromi spevákmi, čo bola zaužívaná prax našich malomestských kostolných chórov už od dôb renesancie a baroka. Z troch doposiaľ realizovaných albumov možno konštatovať, že ide o nádherný projekt, ktorý má netušenú perspektívu. Ďalšie archívne súpisy hudobných chórov našich miest čakajú na veľkorysé sprítomnenie, čo si bude vyžadovať mnoho nasledujúcich rokov štúdia, interpretačnej energie a tímovej spolupráce teoretikov a interpretov, no určite to bude stáť za to!
V albumoch Musica Hradekiensis, Musica Tyrnaviensis a Musica Nitriensis získa poslucháč sondu do inventárnych zoznamov a inštrumentárov našich vtedajších severouhorských kultúrnych centier, ktoré boli vďaka mecénom, rehoľnému hudobnému životu a hudobným spolkom značne vybavené.
Hrádocká zbierka je prezentovaná slávnostnými duchovnými spevmi, ansámblovými i sólovými (offertóriá, hymny, mariánske antifóny) z pera českých, moravských a viedenských skladateľov, pričom sólové vokálne skladby sú inšpirované módnym talianskym operným štýlom s množstvom melodických ozdôb, fioritúr a agogických zmien. Sólisti v nich preukázali štýlový vokálny prejav a veľkú pohyblivosť hlasov: v Holzbauerovej Mei cordis o lux adorata v dieli alleluja (H. Gulyás), Brixiho Aeterna Christi munera (M. Trávniček), Kalousovej Salve Regina (vokálny súbor SoLa), Dittersdorfovej Ave maris stella (M. Šimko), ale určite zaujala aj skladba s basovým sólom O salutaris Hostia (T. Šelc) hrádockého autora Carla Franza Prochászku, absolventa prešporskej Rieglerovej klávesovej školy, vyučujúceho spev a nástrojovú hru na tunajšej lesníckej škole. Z nahrávok sála úžasná kooperácia súborov a jednotné cítenie dynamiky a charakteru skladieb.
Na druhom disku albumu Musica Hradekiensis získali priestor aj slávnostné fanfáry venované významným osobnostiam a panovníkom, ktoré pozdvihlo prirodzené ladenie a obdivuhodne mäkký zvuk lesných rohov v podaní Halali Quartet. Zaujali viaceré skladby, no najmä Müllerova Quid prodest mundi gloria, kontrafaktúrna skladba interpretovaná s nesmiernym citom pre harmonické vedenie štvorhlasu, ale aj Pastorella ex D Josefa Schreiera (pravdepodobne otca nitrianskeho P. Norberta Schreiera SchP), kde interpreti využili pizzicato sláčikov a techniku recitatívu secco u pozitívu, s výdatnou zrozumiteľnosťou textu a poetickou melodickou krásou. Súbor Solamente naturali na dvojalbume prirodzene pojal súbeh domácej (niekedy pastorálnej) tradície a európskeho vývoja hudby, jeho módnosť a benefity pomerne blízkej Viedne. Špecifického husľového partu sa zhostila Blanka Pavlovičová s dôrazom na energické poňatie nosného inštrumentálneho hlasu a určitou skratkovitosťou prednesu. V jej interpretácii dominovala presvedčivosť, energia a hravosť.
Jezuiti v Trnave a ich kolégium s univerzitou boli v 18. storočí výbornou základňou pre tunajší čulý študentský orchestrálny a sólisticko-zborový život. Po zrušení tejto rehole prevzal s odstupom času iniciatívu Cirkevný hudobný spolok Trnavy, preto sú dva nosiče albumu Musica Tyrnaviensis venované týmto dvom hudobným archívom (na tom druhom aj s presahom do romantizmu).
Z iste veľmi pestrého repertoáru galantného štýlu Trnavy vynikla Sinfonia 1ma Františka Xavera Budinského, laického jezuitu inovatívne zapájajúceho klaríny (P. Jurášek, J. Kocurek) do homofónnej symfonickej trojčasťovosti, ktorá obsiahla aj exotickú atmosféru Siciliany. Budinského symfónia je jednou z prvých klasicistických foriem na Slovensku od domáceho autora. Vznešená krása Miserere v smelom harmonickom cítení Budinského (prechodné tóny, chromatizmy, disonujúce sekundy a septimy, molové pasáže) bola interpretmi (H. Varga Bach, H. Gulyás, J. Balážová, M. Šimko, T. Šelc) i orchestrom sugestívne podaná. Na nosičoch zaujali aj diela trnavských jezuitov: chýrneho vokalistu Andreasa Rennera s jeho náročne vokálne koncipovanou vyše desaťminútovou Aria de pluribus Martyribus „Caelestes inter choros“ (M. Šimko) s trilkami, sólovými mikrokadenciami, jemným messa di voce a echo efektmi, Matejovičova Sinfonia a 3, (v ktorej sláčikový prejav musel byť prispôsobený sólovým klarínam) a Zlatníkova miniatúrna Simphonia in D.
Zvláštne postavenie si však vydobyla nahrávka Dittersdorfovej Missa in C, kde Miloš Valent veľmi nenápadne upriamil pozornosť na koncertantný part prvého hráča súboru akéhosi concerta grossa, pretože v diele ide o ojedinelú syntézu duchovného posolstva aparátu omše so svetskejším husľovým koncertom, pričom výslednica je nad očakávanie podmaňujúca. V omši možno nájsť aj syntézu barokizujúceho charakteru, ktorý dodávajú tympany (L. Machek) a klaríny s moderným novým homofónnym štýlom klasicizmu. Aj v tomto ohľade sa interpreti zhostili skladby presvedčivo.
Výber hudobných skladieb Diecézneho archívu Nitry, významného mestského sídla už od stredoveku, sa v rámci dvoch nosičov Musica Nitriensis sústredil na závažné omšové, symfonické, koncertantné a kasáciové (divertimentové) cykly, osviežené jednou bravúrnou sólovou áriou Catoneho z Piccinniho opery Catone in Utica a Polonézami Josepha Vavrovitsa. Matúš Šimko v zmienenej árii zahviezdil a poslucháčovi podal správu o kvalitách naštudovania tejto dobovej árie. Z celkového reprezentatívneho obsahu sa vymyká svojím pastorálnym charakterom Uhorská kasácia/Cassatione ongherese Antona Zimmermanna, ktorý v nej pracoval s rôznorodým hudobným programom (pochod Slovanov, kohútí tanec, aprílový žart či hebrejská škola – žeby inšpirácia židovským osídlením v Nitre-Párovciach?). Súbor Solamente naturali tento cyklus podal s dávkou jasnej hravosti a zmyslom pre programový akcent.
Omše Ignaza Aloysa Hublera a P. Norberta Schreiera SchP preukázali zachovanie nielen dobovej praxe klasicizmu, statusu pietneho charakteru skladieb, ale i veľmi vhodnej kombinácie sólových vokálnych hlasov. Do popredia sa dostala prirodzenosť v akcentačnej práci, vhodné modelovanie fráz, hľadanie ľudovosti v klasicistickej melodike, čistota a prostota inštrumentálnej interpretácie. V Schreierovej Slávnostnej omši/Missa solemnis ex D, v časti Dona nobis, by sa dalo viac pracovať s dynamickým kontrastom a crescendom. Celá omšová časť bola totiž v neprirodzenej „forte hladine“.
Zvláštne pozastavenie si vyslúžilo mimoriadne príťažlivo interpretované Fermate al concertino rakúskeho huslistu a skladateľa Leopolda Hofmanna. Sólové nástroje ovládli Alfia Bakieva (husle) a Kristína Chalmovská (violončelo), ktoré presvedčili nielen v celkovom výsledku, ale aj v detailoch. Unisono či kánonicky koncipované sóla boli uchopené raz poeticky, inokedy dravo. Tri kadencie troch častí (hoci aj drobných rozmerov) boli prekvapujúce koncertantným rázom. Výnimočný koncert je ozdobou nosiča a dokladom, že v Nitre museli aj v klasicizme vystupovať umelecky vyspelí interpreti.