Museo Colombano, Bologna
Na záver júlovej rodinnej dovolenky v Toskánsku som si dovolil zaradiť aj zopár pracovných zastávok po ceste domov. Najdôležitejšou bolo stretnutie v Bologni s legendárnym cinkistom Brucom Dickeym, ktorý žije v tejto oblasti už asi tri dekády a je jedným zo zakladateľov novodobej tradície hry na tomto renesančno-barokovom dychovom nástroji. Stretli sme sa narýchlo v trojici spolu so zákazníčkou z Milána, ktorej som potreboval odovzdať dokončené cornettino. Boli sme radi, že si na nás spravil čas, aj keď mal v tom čase dom plný kolegov-hudobníkov.
Hoci brázdiť bolonské ulice s najslávnejším cinkistom bolo pre nás samo osebe dostatočne zaujímavé, Bruce nás zaviedol na miesta, ktoré vysoko prekonali očakávania. Prvou zastávkou bol kostol Santa Maria della Vita. Kým ostatní návštevníci obdivovali monumentálne expresívne súsošie z terakoty Lamentácia nad smrťou Ježiša Krista, ktoré v druhej polovici 15. storočia vytvoril Niccolò dell’Arca, naša trojica zanietene sledovala konkrétne časti fresiek na stropoch a v kupolách, ktoré vyobrazovali anjelov hrajúcich na cinkoch a trombónoch. Stredobodom programu, ktorý pre nás Bruce pripravil, bolo Museo Colombano s jedinečnou zbierkou klávesových nástrojov organistu Luigiho Ferdinanda Tagliaviniho. Pred svojou nedávnou smrťou v r. 2017 ju daroval múzeu s podmienkou, že nástroje budú udržiavané v hrateľnom stave a používané. Priestory bývalého kostola a oratória San Colombano sú veľmi dôstojným miestom pre túto zbierku a zároveň umožňujú aj organizáciu koncertov.
V múzeu nás Bruce predstavil svojej dobrej známej, kurátorke zbierky Cataline Vicensovej, ktorú v našom kontexte poznáme aj ako špecialistku v hre na organette, napríklad sme ju mohli počuť aj na festivale Dni starej hudby. Catalina nám nielen ukázala, ale aj zahrala na skvostoch zbierky, ako napr. na čembale od Nicolu Albana z r. 1584, ktoré pravdepodobne patrilo aj sestre básnika Torquata Tassa, či na nádherne znejúcom spinete so zrekonštruovaným pedálom z prvej polovice 16. storočia, jednom z najstarších hrateľných klávesových nástrojov. Vypočuli sme si aj raritný dvojmanuálový nástroj – čembalo, kladivkový klavír, ktorý kombinoval obe mechaniky na rovnakých strunách.
V skratke, návšteva tejto zbierky by sama osebe bola dobrým dôvodom na cestu do Bologne. Okrem strunových klávesových nástrojov je v San Colombane aj viacero menších organov a jedna miestnosť venovaná rôznym moderným kópiám. Naše stretnutie sme uzavreli krátkou hrou na cinkoch v priestoroch oratória, kde Bruce ochotne vyskúšal cink z mojej dielne a podelil sa o svoje dojmy. Potešilo, že vcelku pozitívne.