Mucha Quartet (Ne)známa hudba, Mikuláš Moyzes
10. 10. 2023
Prešov, Dvorana Evanjelického kolégia ECAV
(Ne)známa hudba, Mikuláš Moyzes
Prešov zažil v októbri autorský koncert venovaný komornej tvorbe Mikuláša Moyzesa. Muchovo kvarteto na ňom odohralo všetky štyri Moyzesove sláčikové kvartetá (D dur, a mol, fis mol, G dur), ktoré boli len nedávno vydané v Hudobnom centre.
Koncert sa konal symbolicky v priestoroch Dvorany Evanjelického dištriktuálneho kolégia, kde M. Moyzes so svojimi kolegami z Mestskej hudobnej školy v Prešove s istou pravidelnosťou hrával na klavíri, resp. dirigoval cirkevné a žiacke zbory. Rok 2022 však zaznamenal k téme „MM“ (takto signoval niektoré svoje diela M. Moyzes) aj edíciu takmer 680-stranovej publikácie Mikuláš Moyzes v úvahách a premenách času.
Kniha bola na koncerte aj uvedená do života, a to za prítomnosti riaditeľa
Hudobného centra Igora Valentoviča, editora Vladimíra Godára, flautistu Miloša Jurkoviča a jej spoluautorov Slávky Kopčákovej, Karola Medňanského a Renáty Kočišovej. Ako sa vyjadril editor publikácie na koncerte: „Poznanie tvorby Mikuláša Moyzesa nám môže napomôcť zorientovať sa v oveľa širších dimenziách fenoménu, akým bola slovenská hudobná moderna.“
Ak sa zamýšľame nad Moyzesovou komornou sláčikovou tvorbou, nad jeho štýlom a rukopisom, má omnoho viac presahov do klasicko‑romantických syntéz, než by sme očakávali. V koncepcii hudobných schém sa historicky pridŕža overených pravidiel. Jeho sonátový cyklus zachováva klasický pôdorys, ale obsahovo je neskororomantický, no motivická práca s ľudovou piesňou vôbec nevyznieva romantizujúco, ale modernejšie, na pozadí novodobej harmónie a poznaní Bartókovej hudby (Sláčikové kvarteto č. 2 – Allegro, Sláčikové kvarteto č. 1 – Gavotta).
Kým Sláčikové kvartetá č. 1 D dur a č. 4 G dur sú zhmotnenou rozpomienkou na haydnovsko‑mozartovskú éru dokonalého sláčikového štvorhlasu, Sláčikové kvarteto č. 2 a mol je nadčasové, hlavne jeho 2. časť Adagio, ktoré osciluje medzi romantickou a v atonálnych náznakoch rozšírenou harmóniou. To, že sa Moyzes pri práci so slovenskou ľudovou piesňou opieral o edíciu zväzkov Slovenské spevy, je známe. V celej palete štyroch cyklov zaznievajú citácie viacerých ľudových nápevov, ale v premyslenom kontraste.
Po zdanlivej prekomplikovanosti uvádza Moyzes ľudovú pieseň niekedy výrazne rytmizovanú (Sláčikové kvarteto č. 3 – Allegro ma non troppo), inokedy polyfónne vedenú tému ozvláštňuje ľudovým cifrovaním oboch huslí a duvajom (Sláčikové kvarteto č. 1 – Finale).
Moyzes pozoruhodne pozdvihol slovenskú ľudovú spevnosť k odkazu európskej hudobnej tradície a vytvoril synergický celok. Mucha Quartet túto symbiózu pojal veľmi zrozumiteľne, ich súhra aj schopnosť sprostredkovania atmosféry skladby je obdivuhodná. Podujatie zorganizovala nezisková organizácia Albrechtina a Inštitút estetiky a umeleckej kultúry FF Prešovskej univerzity v spolupráci s Hudobným centrom.