Montserrat Caballé a záskok, ktorý zmenil jej kariéru

Šiesteho októbra uplynulo osem rokov od úmrtia Montserrat Caballé. Pripomíname si ju áriou Com’è bello! Quale incanto z Donizettiho Lucrezie Borgie, opery, ktorá zásadne zmenila jej kariéru. Keď 20. apríla 1965 v newyorskej Carnegie Hall zaskočila za Marilyn Horne, úspech jej vystúpenia jej otvoril cestu k medzinárodnej sláve.

V prológu opery na námet rovnomennej drámy Victora Huga prichádza Lucrezia k spiacemu Gennarovi. Je to jej syn, ktorý svoju matku nepozná. Chvíľa, počas ktorej ho môže nerušene pozorovať, patrí len jej. Obdivuje synove ušľachtilé črty tváre, no odmieta ho zobudiť a prezradiť mu svoju identitu zo strachu, že by ju mohol zavrhnúť. Po Gennarovom prebudení sa však priblíži aj obávané odhalenie jej identity. Intimitu tejto scény tak sprevádza vedomie, aké krehké je ich stretnutie.

Práve tu má zmysel všimnúť si éterické pianissimo španielskej sopranistky. Schopnosť stíšiť veľký hlas do jemného, vyrovnaného tónu patrila k najvýraznejším charakterovým črtám jej speváckeho umenia. Dokonale kontrolované stíšenie dávalo jej hlasu osobitú mäkkosť.

Vybraná štúdiová nahrávka s dirigentom Carlom Felicem Cillariom vznikla v roku 1965, teda v rovnakom roku ako Caballéovej newyorský triumf. Pri počúvaní sa oplatí venovať pozornosť vedeniu frázy a dynamike, hlavne tomu, aký priestor dostáva v tomto vyznaní matky tichý spev.