Medzi Titanom a Vzkriesením
Minuloročné jubilejné vydanie najväčšieho slovenského festivalu klasickej hudby bolo výnimočné tak z hľadiska kvantity hosťujúcich zahraničných umelcov a telies, ako aj z hľadiska kvality dramaturgie a interpretačných výkonov. Nad aktuálnym ročníkom Bratislavských hudobných slávností však visel tieň konsolidačných opatrení, istý čas dokonca s veľkým existenčným otáznikom. Aj o tejto téme sme sa zhovárali s generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie MARIÁNOM TURNEROM.
Rozprávame sa necelé tri týždne pred začiatkom festivalu. Jeho program je uzavretý a zverejnený, no ešte približne pred polrokom, keď na kultúrne organizácie naplno doľahli konsolidačné opatrenia, visela vo vzduchu možnosť, že sa jeho 61. ročník vôbec neuskutoční. Čo sa odvtedy zmenilo a čo tieto zmeny znamenali pre organizačný tím festivalu?
Slovenská filharmónia stála pri zrode BHS v roku 1965 a dlhé roky je aj ich hlavným organizátorom a profesionálnym odborným garantom. Každý, kto usporadúva veľký medzinárodný festival, vie, že s jeho prípravou sa nezačína mesiac, ba ani pol roka pred jeho konaním, ale oveľa skôr. K tomu je potrebné mať aj vopred garantovaný rozpočet. Keď sme pred dvoma rokmi privítali v Bratislave Cleveland Orchestra, dohodli sme sa hneď na jeho ďalšom účinkovaní, keďže od manažmentu sme vedeli, že pôjde v roku 2026 na veľké európske turné s Franzom Welserom-Möstom, ktoré bude jeho rozlúčkovým v úlohe šéfdirigenta. Tento orchester patrí k top svetovým telesám a doteraz bol na BHS iba dvakrát. Uvedomovali sme si aj zaujímavé historické súvislosti. V Clevelande žila najväčšia komunita amerických Slovákov a v roku 1915 tu bola podpísaná Clevelandská dohoda, prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie. Bolo to veľmi symbolické a my sme chceli ukázať, že ak niekto pred sto rokmi prijal našich ľudí s otvorenou náručou, teraz budeme dobrými hostiteľmi my. S podobným časovým predstihom sme boli dohodnutí aj s ďalšími medzinárodnými telesami, dirigentmi a sólistami, ktorí si svoje pracovné kalendáre plánujú na viac rokov dopredu.
V októbri minulého roka ale prišlo oznámenie o prvej vlne konsolidácie verejných financií. Dotkla sa všetkých zriaďovaných organizácií v rezorte kultúry. Slovenská filharmónia musela zrušiť 26 pracovných miest a výrazne sa redukoval aj náš rozpočet. Ešte stále sme však boli v situácii, že by sme festival vedeli v určitej forme udržať. Preto sme predbežne uzavreté dohody so zahraničnými partnermi zatiaľ nerušili. Keď však vo februári tohto roka prišla druhá konsolidačná vlna a ešte väčšia redukcia rozpočtu, to už bol taký zásah, že sme stáli pred rozhodnutím zrušiť BHS, aby sme mohli vôbec udržať základnú prevádzku. O tejto situácii sme informovali hostí i partnerov festivalu, ako aj sekciu umenia na ministerstve kultúry. Súčasne prebiehali viaceré stretnutia a rozhovory na našom ministerstve i na pôde parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Na jeho aprílovom zasadnutí pani ministerka Šimkovičová oznámila, že sa finančné prostriedky, stiahnuté z druhej vlny konsolidácie, nakoniec budú organizáciám vracať. Nie síce jednorazovo, ale počnúc mesiacom máj v podobe navýšených mesačných transferov o chýbajúcu sumu, pomerne rozpočítanú na obdobie do konca roka. Bolo to odsúhlasené ministerstvami kultúry aj financií a peniaze naozaj začali prichádzať späť.
Pre nás to znamenalo, že BHS sa mohlo vrátiť späť do hry. V priebehu nasledujúcich týždňov sme opätovne začali potvrdzovať účinkovania pôvodne oslovených umelcov a snažili sa zachrániť festival za každých okolností. Vďaka veľkej dôvere a medzinárodnému kreditu Slovenskej filharmónie sme naše záväzky vo väčšine prípadov napokon dokázali dodržať. Po zverejnení programu sme zaznamenali vynikajúci predaj vstupeniek a našli aj nových podporovateľov, ktorí vstúpili do partnerstva so Slovenskou filharmóniou. Dokázali sme tým chýbajúce prostriedky nahradiť a pokryť medzinárodné aj domáce spolupráce tak, aby bol výsledný program zaujímavý a umelecky kvalitný.
Napriek všetkému je program – minimálne v porovnaní s veľkolepým jubilejným ročníkom 2025 – z väčšej časti postavený na domácich interpretoch. Znamenala finančná a organizačná neistota na jar zrušenie niektorých plánovaných účinkovaní zahraničných telies?
Minulý ročník bol vďaka 60. výročiu naozaj výnimočný. Tomu zodpovedal aj vyšší a dlhodobo garantovaný rozpočet, vďaka ktorému sme mohli pozvať podstatne viac zahraničných umelcov, ako po iné roky. Pri príprave tohtoročného festivalu sme kvôli konsolidácii takú možnosť nemali, no aj tak si myslím, že je výsledný program nakoniec slušne vyvážený. Bratislavské hudobné slávnosti sú jediným slovenským zástupcom v Európskej asociácii hudobných festivalov (EFA), z čoho nám vyplýva záväzok dodržať určité penzum medzinárodných umelcov. Vždy sa preto snažíme zabezpečiť účasť aspoň piatich-šiestich zahraničných orchestrov, ako aj viacerých popredných medzinárodných sólistov a dirigentov.
Aj napriek vráteniu časti prostriedkov, sme museli zrušiť účinkovaniejedného telesa z Francúzska i z Nemecka, ako aj niekoľkých menších súborov. Boli už medzitým obsadení pre iné záväzky a deficit z prvej vlny, ktorý sme naspäť neodstali, bol a je stále citeľný. V takýchto prípadoch sa musia určiť priority a rozhodnúť čo je možné obetovať, čo presunúť a čo treba jednoznačne dodržať. Tento stav sa pred rokom, pri predbežnom potvrdzovaní účasti zahraničných umelcov, predpovedať nedal. Vtedy sme vychádzali zo zmlúv, ktoré sme s ministerstvom kultúry podpísali v roku 2025 s garantovaným rozpočtom na tri roky dopredu. Bola to po prvýkrát v histórii a túto pozitívnu skutočnosť oceňovali všetci štatutári v rezorte, keďže nám umožňovala profesionálne plánovanie našej činnosti s potrebným predstihom.
Došlo teda k porušeniu kontraktu zo strany ministerstva…
Samotné kontrakty zmenené ani zrušené neboli, takže stále vychádzame z toho, že sú platné. Škrty však nastali v rozpočtoch, zrušené boli viaceré pracovné miesta, aspoň u nás a nejasná situácia nastala aj s prideľovaním prostriedkov na už naplánované prioritné projekty. To všetko súviselo s už spomínanou konsolidáciou verejných financií. Pri súčasnom nedostatku, respektíve nevyspytateľnosti garancie finančných prostriedkov v našom rezorte, ktorý je výrazne podfinancovaný, by si príspevkové organizácie však vedeli trochu pomôcť aj sami. Stačilo by uvoľniť limity verejných výdavkov a dovoliť viac zapojiť vlastné zdroje, generované z predaja vstupeniek či prenájmu priestorov, späť do prevádzky. Pre pracovníkov jednotlivých organizácií by to bolo veľmi motivačné. A to už nehovorím o sponzorskom zákone, po ktorom všetci voláme vyše dvadsaťpäť rokov. Aj keď by tieto opatrenia plnohodnotne nenahradili urgentnú potrebu navýšenia rozpočtov kultúrnych organizácií, pomohli by trochu ľahšie ich dofinancovať a tým odľahčiť štátny rozpočet.
Spomenuli ste odrieknutie telies z Francúzska a Nemecka. Znamenajú podobné kroky riziko reputačných škôd pre Slovenskú filharmóniu ako organizátora a partnera?
Ak niečo sľúbené rušíte, vždy je to citlivá situácia. Aby sme o dobrú reputáciu neprišli, snažíme sa v takých chvíľach požiadať partnerov o pochopenie a ak sa dá, navrhneme aj náhradné riešenie. Momentálne sa nachádzame v období, keď dochádza k masívnym škrtom v kultúrnych inštitúciách naprieč Európou. Redukujú sa rozpočty niektorých operných domov, orchestrov i podujatí. Slovenská filharmónia v minulosti účinkovala na viacerých rakúskych či nemeckých festivaloch, ktoré už dnes neexistujú.
Odrieknutie koncertu z objektívnych dôvodov sa pri slušnom jednaní teda akceptovať i vysvetliť dokáže. Horšie to je, ak zlyháte organizačne či ľudsky. Napríklad nedodržíte zmluvné termíny alebo neviete zabezpečiť riadnu disciplínu a úplne najhoršie je, ak zlyháte umelecky kvôli vlastnej lajdáckosti. Tam sa reputácia a kredit môžu stratiť hneď a často sa už nedajú napraviť. V tom je profesionálny music business tvrdý a platí v ňom, že prvá šanca býva len jedna.
Vďaka neúnavnej profesionálnej práci celého nášho tímu sa nám aj v tejto náročnej dobe nakoniec podarilo zabezpečiť umelcov a program na najvyššej úrovni. Som rád, že medzi poprednými zahraničnými hosťami 61. ročníka BHS 2026 bude Česká filharmónia s huslistom Gilom Shahamom a dirigentkou Elim Chan. Okrem spomínaného Cleveland Orchestra je ďalším medzinárodným telesom Orchestra dell’Accademia Nazionale di Santa Cecilia s dirigentom Stanislavom Kochanovským a klaviristom Nikolayom Luganským. Veľkú radosť mám z účasti špičkového tenoristu Michaela Spyresa, ktorý vystúpi v sprievode súboru barokových nástrojov Il Pomo d’Oro s virtuóznymi áriami z barokových opier Vivaldiho, Händla, Galuppiho, Hasseho, či Rameaua. Zážitkom určite bude aj recitál huslistu Dalibora Karvaya a klaviristu Itamara Golana. Slovenský komorný orchester bude hostiť hviezdneho huslistu Leonidasa Kavakosa a v sólovom recitáli sa predstaví jeden z najlepších klaviristov súčasnosti Arcadi Volodos. Ďalšími sólistami budú Lukáš Vondráček, ktorý vystúpi s Janáčkovou filharmóniou Ostrava, a Jordana Palovičová, ktorá zahrá Concertino pre klavír a orchester Jána Cikkera spolu so Štátnym komorným orchestrom Žilina. Vokálne umenie budú reprezentovať Simona Šaturová, Jana Kurucová, Santiago Ballerini, Marko Mimica, Jozef Benci a ďalší operní sólisti.
Koľko času a organizačnej práce je treba investovať na to, aby sa umelec, akým je Michael Spyres, mohol objaviť na pódiu v Bratislave?
Pri svojom ostatnom účinkovaní v Bratislave v decembri 2023 bol Michael Spyres natoľko nadšený akustikou našej koncertnej sály, že sa tu rozhodol so svojím klaviristom nahrať CD album piesňovej tvorby. V tom čase začal pracovať aj na príprave programu Tenore assoluto s orchestrom Il Pomo d’Oro. Sú to virtuózne árie z barokových opier v predvedení, aké si myslím, že nemajú možnosť ľudia bežne počuť. Michael Spyres je fenomén. Keď nám jeho manažér tento program ponúkol, doslova sme po ňom skočili, a tak po troch rokoch privítame Michaela Spyresa v Bratislave opäť.
Od pozvania japonského dirigenta Yutaku Sada uplynul len rok. Stretli sme sa vo Viedni, v júni 2025, po jeho rozlúčkovom koncerte v pozícii šéfdirigenta Tonkünstler-Orchester v Musikvereinsaale. Na programe bola monumentálna 8. symfónia Gustava Mahlera, v ktorej spoluúčinkoval aj Slovenský filharmonický zbor.
Súčasťou pôvodne avizovanej dramaturgickej zostavy tohtoročných BHS bol aj Slovenský mládežnícky orchester (SMO). V minulom roku absolvoval turné, ktoré vyvrcholilo koncertom v berlínskom Konzerthause, čo bola vynikajúca reprezentácia našej kultúry na európskom fóre. Tento rok sa jeho podpora znížila na nulu, čo pokladám za šokujúce… Bolo toto hlavným dôvodom, prečo SMO napokon nevystúpi na BHS?
Keď sa Slovenský mládežnícky orchester v minulom roku pripravoval na svoje koncerty a turné do Berlína, ponúkol som im k dispozícii priestory piešťanského Domu umenia – na skúšanie a na úvodný koncert. Dom umenia patrí pod organizačnú štruktúru Slovenskej filharmónie, tak som považoval za dobrú príležitosť môcť mladých umelcov podporiť. Piešťanský koncert mal skvelú odozvu. Rok 2026, ako rok končiaci šestkou, mal byť oficiálne vyhlásený rokom slovenskej hudby, vzhľadom na výročia narodení, alebo úmrtí viacerých významných slovenských skladateľov – Alexander Moyzes, Ľudovít Rajter, Ján Zimmer, Ladislav Kupkovič, Vladimír Godár, Iris Szeghy, Oľga Kroupová, Ivan Parík a mnohí ďalší. Rok slovenskej hudby sa nakoniec nevyhlásil všeobecne a inštitucionálne, ale pripomíname si ho uvádzaním diel slovenských autorov v rámci užšieho okruhu orchestrov a niektorých hudobných organizácií.
Keďže každý rok na BHS ponúkame priestor jednému mládežníckemu telesu, tak v „šestkovom“ roku sme tento priestor logicky ponúkli nášmu domácemu Slovenskému mládežníckemu orchestru. Chceli sme, aby bolo na programe aj dielo Dr. Ľudovíta Rajtera, jedného zo zakladateľov Slovenskej filharmónie. Projekt bol pripravený až do takej miery, že bol zverejnený na našom webe a ponúknutý do predaja. Predpokladali sme, že bude o neho rovnaký, alebo podobný záujem, aký bol na minulých BHS o koncerty orchestrov mladých z Ukrajiny, Španielska, Nemecka či ďalších krajín. Tieto koncerty boli vždy výborne navštívené a interakcia orchestra s mladým publikom, ktoré tam vždy prišlo, bola perfektná.
Počas mojej júlovej služobnej cesty v Japonsku, na turné so Slovenskou filharmóniou, ma však riaditeľ Hudobného centra, pán Igor Valentovič, mailom informoval, že tento projekt nedostal žiadnu podporu a na základe toho ma žiada o jeho zrušenie. Bolo mi to veľmi ľúto, pretože išlo o mladých talentovaných hudobníkov a my sme boli pripravení poskytnúť im plnú podporu na cvičenie a koncert tak v Piešťanoch, ako aj na medzinárodnom festivale.
Iné vysvetlenie, ani nový návrh som už k tomu nedostal, tak sme museli čo najskôr nájsť pre tento večer náhradu. Našu ponuku akceptoval poľský rodák Karol Mossakowski, titulárny organista v Saint-Sulpice v Paríži. Partnerom mu bude náš prvý trubkár orchestra SF Kamil Barciok. Ten mimochodom tiež pochádza z Poľska.
Novšou tradíciou festivalu sú aj portréty domácich skladateľských osobností. V minulom roku to boli jubilantky Ľubica Čekovská a Sylvie Bodorová, v tomto sú to opäť dve dámy – Iris Szeghy a Oľga Kroupová. Je to náhoda?
Obe sú veľmi kvalitné autorky, dlhodobo pôsobiace v zahraničí, a obe aj majú v tomto roku svoje životné jubileá. Páči sa mi, že môžeme prezentovať ich hudbu v komornej podobe so slovenskými interpretmi a pre publikum, ktoré si dokáže vychutnávať aj najjemnejšie muzikantské detaily. Účinkovať budú huslista Milan Paľa, vokálni sólisti Eva Šušková a Pavol Oravec, hobojista Robert Holota, klaviristka Júlia Novosedlíková a Mucha Quartet.
Ďalším jubilantom je Vladimír Godár, jeden z najhranejších autorov v programoch Slovenskej filharmónie. Pri príležitosti jeho sedemdesiatky sme pripravili dva koncerty s výberom jeho diel. Poobedňajší venujeme sonátam pre violončelo a husle s klavírom. Interpretmi budú huslista Ivan Ženatý, violončelista Petr Nouzovský a klavirista Marian Lapšanský. V ten istý deň, len večer, zaznie jeho kantáta Mater s Ivou Bittovou a orchestrom Solamente naturali, pod taktovkou Marka Štryncla. Vlado Godár dopísal pre tento koncert novú úvodnú časť – Passacagliu dolorosa, ktorá zaznie vo svetovej premiére. Do kantáty vložil tiež uspávanku Dormi, Jesu. ktorá v tejto konštelácii zaznie po prvýkrát.
Okrem toho budú na programe aj ďalšie diela slovenských skladateľov, ktorým vždy patrí veľký priestor v rámci BHS. V podaní Slovenského komorného orchestra zaznie Musica istropolitana od Alexandra Moyzesa. Na úvodnom koncerte svetová dirigentská hviezda Simone Young uvedie so Slovenskou filharmóniou Koncertnú predohru Es dur Jána Levoslava Bellu. Dalibor Karvay s Itamrom Golanom zahrajú Sonatínu pre husle a klavír od Eugena Suchoňa a Karol Mossakowski s Kamilom Barciokom zahrajú Concertino pre trúbku a organ Ilju Zeljenku. Unikátnou premiérou bude koncertné prevedenie opery Vincenza Belliniho I Capuleti e I Montecchi, ktorá zaznie v Bratislave po prvýkrát.
Festival sa začne aj skončí symfóniou Gustava Mahlera. Na otváracom koncerte to bude Prvá, na záverečnom Druhá. Od Titana ku Vzkrieseniu – možno tu vidieť aj istú symboliku vo vzťahu k festivalu, ktorému hrozil zánik, no napokon pokračuje ďalej?
Som veľmi rád, že ste sa na to spýtali. (úsmev) Nebol to zámer, ktorý by vznikol počas ohrozenia festivalu; vznikol ešte v čase, keď sme o konsolidácii nevedeli. Cez umelecké dielo sa ale vždy snažíme tlmočiť aj určité posolstvo či odkaz pre poslucháčov. Gustav Mahler bol jedným z najväčších symfonikov prelomu 19. a 20. storočia. Jeho pôvodným inšpiračným zdrojom pri komponovaní Prvej symfónie Titan bol rovnomenný román nemeckého spisovateľa Jeana Paula. V ňom je ukázaný vývoj mladého človeka k zrelému mužovi, prechádzajúceho rôznymi životnými etapami. Z literatúry vieme, že titani boli v gréckej mytológii silní obri, ktorí surovým spôsobom zvrhli vládu svojho otca, boha neba Urana. Nedokázali si ju však udržať a osud ich dobehol, keď ich vlastné deti, olympskí bohovia, po dlhých bojoch tiež pripravili o vládu nad svetom. A pre ich namyslenosť a pýchu ich zvrhli do Tartaru, večného zatratenia. Aj keď motív večného trestu nie je v symfónii explicitne vyjadrený, každý si symboliku pýchy, ktorá predchádza pád, môže v nej odčítať svojím spôsobom. Titan zostane síce symbolom veľkosti a sily, ale aj pominuteľnosti, odsúdenej na zabudnutie a večné zatratenie.
Do svojej Druhej symfónie vložil Gustav Mahler úplne opačnú filozofiu. Vzkriesenie, ako ju pomenoval vychádza z biblických textov a učenia Nového zákona. Hovorí o pokore, sebaobetovaní a láske k Bohu a blížnemu svojmu, cez ktoré sa dá dopracovať k večnému životu. Presný opak namyslenosti mytologických titánov a chorobnej túžby po moci a svetovláde. Na pódiu bude Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor, ktorý v tomto roku oslavuje 80. výročie svojho založenia. Spolu s nimi sa predstavia dve vokálne sólistky, Christina Landshamer a Anna Werle. Takmer 200 účinkujúcich bude interpretovať Mahlerovu Symfóniu č. 2 c mol pod taktovkou japonského dirigenta Yutaku Sada.
Hudba jedného autora v dvoch monumentálnych symfonických opusoch, s radikálne odlišnými pohľadmi na otázky života a smrti, zaznie na úvod a záver tohtoročných 61. BHS. Vytvára fascinujúci dramaturgický rámec jedinečnému podujatiu, ktoré už vyše šesť dekád predstavuje Slovensko ako kultúrnu, pohostinnú a tolerantnú krajinu. Chcem veriť, že to tak vydrží aj do ďalších rokov.