Martinů: String Quartets 2–3–5–7
Martinů
String Quartets 2–3–5–7
Pavel Haas Quartet
Supraphon 2025
Hneď na úvod a bez okolkov – CD Martinů je totálnym parnasom kvartetového hrania. Pavel Haas Quartet sa k práci na kvartetách Bohuslava Martinů dostal cez ponuku z londýnskej Wigmore Hall a pre zhmotnenie niekoľkoročnej tvorivej cesty na zvukovom nosiči si zvolil štyri z ôsmich skladateľových opusov. Ide o dramaturgicky múdry a poslucháčsky príťažlivý výber, pretože každé kvarteto je iné.
Výber sa začína azda najzaujímavejším kvartetom, piatym, z r. 1938. Dobové pozadie predvečera Mníchovskej dohody zvádza k myšlienke prisúdiť tomuto janáčkovsky exaltovanému dielu spoločensko-politické inšpiračné zdroje, no výskum ukazuje, že za vznikom 5. kvarteta bol milostný vzťah Martinů a Vítězslavy Kaprálovej. Dedikácia mladej skladateľke na skici diela však nie je ani zďaleka jedinou navigáciou k programu kvarteta. Hovorí zaň samotná hudba svojou náruživosťou, lyrikou, dramatickou expresívnosťou a vypätou citovosťou.
V prvej časti sa stretáme s typickým martinůovským motorom, prerušeným vrúcnymi lyrickými dialogickými epizódami. V druhej časti už emócie kypia, melodické línie nie sú len spevné, ale aj naratívne, čo skvostne prenáša na poslucháča primáriuska kvarteta Veronika Jarůšková. Jej slák vynikajúco artikuluje, struny uprostred fráz doslova šponuje. Janáčkovská alúzia je dokonalá. Hudba má až symfonický charakter a drajv, štyria sláčikári budujú milostnú drámu v brilantnej réžii a geniálnom stvárnení. Doslova na vlastnej koži, ako pred filmovým plátnom, preciťujeme vášeň hlavných hrdinov, ktorých príbeh vyúsťuje do konfliktu v emocionálne vybičovanom behu tretej časti, zatiaľ čo v antiklimaxe 4. časti, v jej rezignácii a dusne, v tmavých farbách violy a violončela, už jasne vnímame, že tejto láske nebudú bohovia naklonení.
V hre Pavel Haas Quartet znie toľko zvratov a farieb, nič nie je samoúčelné či ponechané náhode. Kvarteto hrá technicky dokonalo v individuálnych i ansámblových parametroch. Interpretácia má muzikantskú šťavu, estetiku, no hlavnou devízou je, že hudba znie v jasnej a zmysluplnej interpretačnej koncepcii. „Haasovci“ prosto vedia, čo hrajú, a vedia to zahrať tak, aby sme to počuli aj my. Týmito superlatívmi sa naplní poslucháčova hlava tesne po dopočúvaní len prvej štvrtiny albumu a je zrejmé, že interpretačná latka sa až do jeho záveru nezníži a že predmetom skúmania budú už len skladateľské špecifiká troch ďalších kvartet.
Predpoklad sa napĺňa hneď v Kvartete č. 3 z r. 1929, krátkom, len 13-minútovom cykle s povesťou skladateľovho experimentálneho gesta. Už od prvých taktov púta pozornosť exotická melodika, harmonická odvážnosť a disonancie. Výstredný dojem podporujú v tej dobe rozšírené techniky hry, ako col legno či hra pri kobylke (sul ponticello), s naturalistickou až archetypálnou zvukovosťou. Často je exponovaná viola. Záverečná časť v zbesilom tempe je výzvou pre ansámblovú súhru a v podaní „haasovcov“ prináša až rockový drajv.
Nasleduje povojnové Kvarteto č. 7. z r. 1947. Opäť zvrat. Efektná, ničím neprovokujúca hudba, lahodiaca uchu koncertného abonenta. Konzervatívne krásna, hľadiaca smerom ku klasikom nemeckého a českého romantizmu. 57-ročný Martinů dielo napísal pre americké publikum. Štvoricu kvartet uzatvára Kvarteto č. 2 z r. 1925, ktoré nás vracia do obdobia, keď Martinů prerážal na medzinárodnej scéne. Je skladateľovou prvou skladbou vydanou v zahraničí. Strhujúci, imerzívny prejav Haasovo kvarteta nás však opäť privádza k téme interpretácie. Počujeme moderné hranie – glissandá, drsné zvuky slákov, no nikdy nie na úkor špičkového remeselného fundamentu. Rýchle tempá krajných častí prinášajú mimoriadne výzvy pre súhru. A opäť je to dokonalé.
Čo dodať na záver? Na jeden šup si CD Martinů dnes asi vypočuje málokto, no stojí to za to. Album pochytal, čo sa dalo – ceny od ICMA, Presto či Diapason d’Or. A na okraj: Jedno z aktuálne najprominentnejších sláčikových kvartet na svete, výkvet českej interpretačnej scény, tvoria traja hudobníci slovenského pôvodu s diplomami z našich konzervatórií. Fascinujúce, bizarné.