Mariangela Vacatello - Cesta nocou
Liszt – Schumann – Debussy – Sciarrino – Ravel – Schubert – Chopin – Skriabin
Priaznivcom koncertného cyklu Klavír a klaviristi sa v druhej polovici novembra naskytla možnosť výnimočného zážitku. Úroveň výkonov pozvaných osobností totiž občas nedosahuje úroveň, akú by mala Slovenská filharmónia reprezentovať, tentokrát však pódium patrilo mimoriadne talentovanej umelkyni. Talianska klaviristka Mariangela Vacatello sa pri tvorbe dramaturgie svojho vystúpenia v Malej sále Slovenskej filharmónie inšpirovala témou noci – názov koncertu znel Cesta nocou. Vacatello poodhalila jej rozmanité nálady, ukázala, akú pestrú paletu inšpirácie poskytuje skladateľom, nechala publikum putovať tromi storočiami a previedla ho cestou rozmanitých skladateľských poetík.
Harmonies du soir Franza Liszta boli akýmsi rozohraním sa v postupne gradujúcej dramaturgickej línii. Etuda je zaujímavá najmä vďaka sonoristickým efektom, ktoré z nej možno vyťažiť. Viac ako prácu s jednotlivými farebnými odtieňmi harmónií by som vyzdvihla schopnosť klaviristky v komplikovanej, akordickými pasážami zahustenej faktúre presvietiť tmavé farby krásne znejúcou melodickou líniou. Výkon umelkyne sa spočiatku zdal byť trochu poznačený nervozitou, no celkový slušný dojem z interpretácie etudy nepokazil. Trošku mi chýbala čistejšia pedalizácia a veľkorysejší prístup v gradáciách. Grandiózne úseky plné harmonického napätia a skokov cez celú klaviatúru boli dosť uponáhľané.
V 5. časti zo Schumannovho cyklu Fantasiestücke op. 12 „In der Nacht“ Vacatello ukázala odlišnú tvár noci: naliehavosť, vášeň až búrlivosť. Interpretácia mala skvelý ťah, klaviristka vyťažila z notového zápisu maximum. Nechala sa uniesť výkyvmi nálad príznačnými pre Schumannovu poetiku, dôrazne vynášala naliehavú melodickú líniu, čím dokonale vyjadrila nespokojnosť, charakterizujúcu túto hudbu.
Kontrastnú náladu priniesla časť Debussyho Bergamskej suity: Clair de lune. Zaradenie diela bolo skvelým ťahom, ktorý vniesol do dramaturgie potrebnú dynamiku. V interpretácii sa dala vnímať uvoľnenosť, absolútna koncentrácia a odovzdanie sa prúdu hudby, čo sa o Lisztovi a Schumannovi až tak nedalo povedať. Maximálna sústredenosť na každý tón a najmä na kantilénu bola pôsobivá. Interpretka tu v dokonalom súlade s intenciou skladateľa navodila impresiu svitu luny.
Vacatello zaradila do programu koncertu aj dielo sicílskeho rodáka Salvatoreho Sciarrina, patriaceho medzi najhranejších súčasných talianskych skladateľov. Jeho dielo De la nuit prepojila attacca s prvou z troch – ako ich sám autor nazval – „romantických básní transcendentnej virtuozity“ Ravelovho cyklu Gaspard de la nuit: Rusalka. Opäť skvelý dramaturgický počin. De la nuit síce prekračuje hranice rozšírenej tonality, v akej je Gašpar noci napísaný, no sú v ňom zreteľné citácie z tohto diela.
Z predvedenia Vacatellovej nebolo cítiť ťažkopádnosť, práve naopak, kompozícia v sebe niesla istú dávku nadľahčenosti, vzdušnosti a hravosti. Tak to bolo aj v prípade Ravelovej Rusalky, interpretačne snáď najvydarenejšom diele večera. V absolútnom piane zneli rýchle repetované akordy a tóny dokonale zreteľne, pričom pozornosť pritiahla opäť kantiléna. Každé oživenie tohto nadčasového diela je aj v dnešnej dobe obrovským umeleckým zážitkom neustále obohacujúcim svet klavírnej interpretácie.
Do druhej polovice večera sa Vacatello dostala bez prestávky. Predstavila vlastnú transkripciu Schubertovho Nokturna op. 148 D 897. Dielo, pôvodne napísané ako pomalá časť Klavírneho tria B dur D 898 (nakoniec samostatne publikované ako Notturno), podrobila zásadným úpravám. Pokojnú atmosféru pôvodnej verzie vystriedala až lisztovská podoba virtuózneho spracovania. Okrem geniálnych technických dispozícií sa v transkripcii ukázal aj dramatický talent klaviristky. Prejavil sa v citlivom narábaní s harmóniami a ich vzájomnými vzťahmi, napätím a uvoľnením, časom, vďaka čomu nadobudla kompozícia omnoho väčší dynamizmus ako jej pôvodná predloha. Interpretácia to len potvrdila.
V závere koncertu odzneli ešte tri Chopinove Nokturná – Es dur op. 9 č. 2, Des dur op. 27 č. 2 a cis mol op. posth. a Skriabinova Klavírna sonáta č. 9 „Messe noire“ op. 68. Ak by som mala zhodnotiť notoricky známe nokturná, tak by som použila slová autentické a inšpiratívne. Chopinovská poetika a nežnosť boli osobnou výpoveďou klaviristky. Popri Ravelovej Rusalke by som ich napriek frekventovanosti na pódiách vo svete klavírnej interpretácie označila za najvydarenejšie diela večera v zmysle umelecko-obsahovej výpovede a osobnostného vkladu; Nokturno Es dur zaujalo dokonca netradičnou ornamentáciou. Mariangela Vacatello do Bratislavy priniesla vysoko kvalitné a pre našu hudobnú pospolitosť inšpiratívne klavírne umenie.