Ľudovít Rajter: Sinfonietta

Hoci sa Ľudovít Rajter do našej kultúrnej histórie nezmazateľne zapísal v prvom rade ako dirigent, na pódiách zavše ožíva aj jeho skladateľský odkaz. Nie sú to pritom iba kompozície menších rozmerov, určené najmä mladým interpretom; katalóg jeho diel obsahuje pomerne veľké množstvo orchestrálnych skladieb.

Patrí medzi ne aj Sinfonietta per grande orchestra, ktorá symbolicky pokrýva takmer celý oblúk Rajterovej dlhej tvorivej dráhy: jej pôvodná verzia vznikla ešte počas jeho viedenských štúdií na konci 20. rokov, definitívnu podobu dostala v r. 1993, v poslednej dekáde autorovho života.

Štvorčasťová symfonická koncepcia o Rajterovi mnoho prezrádza. Hudobné vplyvy, ktoré v Sinfoniette môžeme zachytiť, ho pevne ukotvujú v súradniciach stredoeurópskej moderny minulého storočia. Pri prvom kontakte osloví najmä Rajterova brilantná orchestrácia, počnúc scherzom (2. časť) aj harmonická vynaliezavosť, humor a duchaplná práca s pauzou. Tretia časť s podtitulom In memoriam je poctou Rajterovmu učiteľovi, prešporskému rodákovi Franzovi Schmidtovi - v záhadnom trúbkovom sóle možno takmer s istotou počuť odkaz na úvod Schmidtovej Štvrtej symfónie. Ostáva bodré a úsmevné finále s chytľavou hlavnou myšlienkou...

Janáčkovu filharmóniu Ostrava diriguje David Porcelijn.