Losy
LOSY
J. Čižmář, {oh!} Ensemble, M. Pastuszka
Supraphon 2024
V ostatnej dobe som sa stretol s niekoľkými hudobnými albumami dokumentujúcimi nepoznané bohatstvo stredoeurópskej barokovej hudby skrze premiérové nahrávky. Často ide o vo svojej dobe vysoko cenených hudobníkov/autorov, ktorí však takmer upadli do zabudnutia. Medzi takých patrí aj Jan Antonín Losy (1651–1721), český šľachtic a lutnový virtuóz. O jeho dôležitosti svedčia aj dobové menovania za „knieža všetkých lutnistov”, ktorému nebolo páru ani vo Francúzsku, ani v Taliansku, či jeho kontakty so zahraničnými skladateľmi. Losyho zachovaná hudba svedčí o vznešenom charaktere dvorskej inštrumentálnej hudby prelomu 17. a 18. storočia, ktorá pravdepodobne nevznikala z potreby presadiť sa ako skladateľ, ale pre potešenie z hudby a samotného muzicírovania.
Nahrávka ponúka rôzne podoby toho, ako mohla takáto hudba na šľachtických dvoroch znieť. Medzi rôznymi farebnými kombináciami počujeme sólovú lutnu (Jan Čižmář), sólové čembalo (Anna Firlus), ale aj súbor doplnený o husle (Martyna Pastuszka), flautu (Marta Kratochvílová) a violu da gamba (Krzysztof Firlus). Bežnou praxou bolo aj aranžovanie tej istej hudby pre rôzne nástrojové obsadenia, pričom sa niekedy podľa obsadenia upravovala aj tónina. Na nahrávke máme možnosť porovnať rovnakú suitu vo verzii pre čembalo (Suita G dur) a pre súbor s lutnou, husľami a violou da gamba (Concertus A dur).
Interpreti sa primárne snažia vystihnúť intímnu atmosféru hudby a vykresliť všetky jej nuansy. V suitách sa typicky mieša francúzsky šmrnc s priam až ľudovou priamosťou stredoeurópskej tanečnej hudby. V skladbe Partia d mol sú hlavnými nositeľmi emócie husle, ale lutna a viola da gamba ich výrazovosť vo vhodnej miere dopĺňajú. Suita B dur prináša francúzsku veľkoleposť a kantabilnosť flauty. Hra s farbami jednotlivých nástrojov je silnou stránkou nahrávky, o čom okrem iného svedčí dueto čembala a lutny v Suite C dur, v ktorom dochádza k neočakávaným a sviežim zvukovým vzťahom. Jediná škoda, že súbor nevyužil vo svojich aranžmánoch Losyho skladieb dialóg medzi husľami a flautou, typicky sa vyskytujúci v rôznych interpretáciách, napr. Kráľovských koncertov Françoisa Couperina, ktoré sa dajú radiť do podobného žánru ako Losyho tanečná hudba.
Za povšimnutie stojí aj výkon čembalistky Anny Firlusovej, ktorá sa na nahrávke predstaví aj v sólovej úlohe, aj ako hráčka bassa continua. Jej sólová hra sa vyznačuje rytmickou precíznosťou a citom pre tanečnosť, ktoré dokorení štipkami tempa rubata. Jej výrazová sila sa naplno ukáže až pri hre continua, ktoré mi pripadá pestrejšie ako jej sólová hra. Centrom celej nahrávky je krátky sólový Gig d mol, v ktorom nás Martyna Pastuszka na malú chvíľu veľmi umne prenesie do Danteho Pekla.
S Losym úzko súvisí aj Silvius Leopold Weiss (1687–1750), svetová lutnová osobnosť, ktorá mala kontakty s najdôležitejšími osobnosťami Európy vrátane niekoľkých panovníkov. Weiss bol obdivovateľom Losyho a na jeho počesť napísal skladbu Tombeau sur la mort de M. Comte de Logy arrivée 1721 (Tombeau na smrť grófa Losyho roku 1721), ktorá album uzatvára. V jej interpretácii sa na nahrávke naplno ukáže lutnové majstrovstvo Jana Čižmářa.
Nahrávka má kompaktný a vyrovnaný zvuk, ktorý je aj dostatočne detailný. Prijal by som, aby pokrýval bohatšie zvukové spektrum, a tak pôsobil živšie. Oceňujem však, že nahrávka čembala zachytáva v dobrom pomere okrem brnknutia na struny aj rezonanciu samotného nástroja, čím sa jeho zvuk stáva príjemnejším, guľatejším a podobnejším tomu, ako by sme ho počuli v koncertnom priestore.
Album je dôležitým dokladom toho, ako sa hrávalo v šľachtických kruhoch. Zároveň prináša poslucháčom cennú hudbu a môže pomôcť pri budovaní povedomia o živote šľachty 17. a 18. storočia.