Koncert víťazov Rajeckej hudobnej jari
4. 6. 2024
Viedeň, Slovenský inštitút
Koncert víťazov Rajeckej hudobnej jari
Zavarský – Javorka – Buffa – Kmiťová – Papanetzová – Machajdík – Iršai – Gräffinger
Píše sa 4. jún 2024 a v blízkosti Wipplingerstraße vystupuje z autobusu skupina mladých talentovaných hudobníkov, ich pedagógov a skladateľov z celého Slovenska. Na miestnom Slovenskom inštitúte na týchto umelcov čaká milé prijatie. V koncertnej sále tu víťazi predchádzajúceho ročníka súťaže Rajecká hudobná jar odprezentujú a odpremiérujú najnovšie diela, ktoré pre nich zložili súčasní slovenskí skladatelia. Bude sa konať Koncert víťazov súťaže Rajecká hudobná jar.
Koncert sa začína skoro poobede a po krátkom príhovore moderátorky prichádza na rad prvá skladba s názvom Dve miniatúry. Jej interpretácie sa zhostili Pavlína Eliášová (tenorová a sopránová zobcová flauta) a Elena Vaňová (klavír) zo Základnej umeleckej školy Ilava. V prvej z miniatúr sa ich autor Marián Zavarský pohral s efektom doznievania tenorovej flauty do pedálového echa, kráčajúce metrum osviežil trilkovaním klavíra a flauty vo vzájomných odpovediach a do flautovej melódie votkal prvky modality. Zatiaľ čo prvá z miniatúr sa rozpúšťala v čase, druhá bola kontrastná a pohyblivá. Jej kráčajúce klavírne postupy v basovej polohe mohli poslucháčovi pripomenúť Bydlo z Musorgského cyklu Obrázky z výstavy. Sopránová zobcová flauta tu s ľahkosťou čvirikala trilky, ktoré pôsobili ako akýsi stmeľujúci prvok oboch častí.
V Sonatíne Petra Javorku sa na violončele predstavila Radoslava Jasenčáková, na klavíri Patrik Čižmár, obaja zo SZUŠ Róberta Tartára v Banskej Bystrici. Hudobný materiál prvej časti Sonatíny pozostával z energickej komunikácie medzi violončelom a klavírom, v druhej, pomalej časti kraľovali dlhé violončelové tóny klavírnym figúram, v tretej časti došlo k plynulému posunu od pohyblivejšej tektoniky k farebnosti až snovosti s využitím rozličných polôh, figurácií, glissánd, pizzicata a doznievajúcich dlhých tónov. Obaja hráči predniesli skladbu s vtipom a ľahkosťou.
Ako tretia odznela sólová skladba Ivana Buffu s názvom Chorál. Klaviristka Nela Mašlejová z OZ Podpora umenia Poprad dokázala s bravúrnou prirodzenosťou odlíšiť momenty pohybu a doznievania, z ktorých táto šesťminútová skladba pozostávala. Skladateľ tu elegantne skĺbil kontrapunktické postupy s paralelnými kvintakordmi, a vytvoril tým tkanivo vlniacich sa hlasov, ktoré napokon spočinuli v záverečnom durovom súzvuku.
Jednoznačne najviac súčasných techník hry na hudobnom nástroji predstavila skladba Inoväť z pera Jany Kmiťovej. Okrem autorského počinu sa na tejto skladbe skladateľka podieľala aj interpretačne – sprevádzala tu na klavíri violončelovú hru svojej dcéry Alice Winterovej. Hudobné stvárnenie inoväte zvládla skladateľka znamenite. Part violončela obsahoval bohatú paletu súčasných techník (napr. hra za kobylkou, flažoletové glissandá či inovatívne pizzicato gitarovým plektrom), až sa mohlo poslucháčovi zdať, že nepočul jediný štandardne zahratý tón. Klavírny sprievod bol veľmi subtílny, plný doznievania a priestoru na violončelové farby. Mladá violončelistka podala takisto naozaj precítený a úctyhodný výkon, čo potvrdzuje aj jej prvé miesto s vyznamenaním získané v súťaži Prima la musica vo Viedni. Túto skladbu publikum odmenilo energickým potleskom.
Nasledujúca skladba Cesta do strateného mesta pre priečnu flautu a klavír síce pochádzala z pera rovnakej autorky, no tento raz sme sa metaforicky presunuli do celkom iného priestoru – do hudby svojimi harmóniami a melódiami takmer rozprávkovej. V podaní flautistky Barbory Oravkinovej a klaviristky Márie Kosperovej zo SZUŠ Aurela Stodolu v Martine bola počuť hudba priam čarokrásna, plná flautových behov a takmer orchestrálne znejúcich klavírnych rozložených akordov, ktorú publikum prijalo takisto s nadšením.
Skladateľ Peter Machajdík poslucháčov v svojom dielku Zámok bez zámku v ríši fantázie ešte chvíľu podržal. Interpretácie sa zhostili huslista Michal Kovačech a klaviristka Michaela Hollá zo ZUŠ L. Árvaya v Žiline, pričom vo výbornej súhre stvárnili hudbu plnú harmonických aj melodických zvratov, húževnate a energicky postupujúcu vpred.
Túto energickosť následne vystriedala dievčenská neha a hravosť. Strofickú pieseň Kvapka nádeje od Lucie Papanetzovej v tomto duchu zaspievalo trio zo žilinskej SZUŠ Brioso v podaní speváčky Niny Isteníkovej, flautistky Zdenky Barillovej a klaviristky Jeleny Hollej.
Jediným jazzovým počinom v rámci tohto koncertu bola trojica krátkych skladieb Follow Me, Slow Mood a Hello Honey pre saxofón a klavír od Jany Kmiťovej. Blízky vzťah k jazzovej hudbe preukázala autorka už v minulých rokoch, no tento raz sa pridŕžala tradičných jazzových foriem a harmonických postupov. Na saxofóne sa predstavil v suverénnej interpretácii Juraj Čerňanský, na klavíri zahral Marek Milo zo ZUŠ v Rajci.
Predposlednou skladbou koncertu sa stalo lyrické dielko La-si-do-re-mi od Jevgenija Iršaia. Husľové trio zo ZUŠ L. Árvaya v Žiline v podaní Michala Kovačecha, Jakuba Vargu a Nikolu Tökölya predviedlo precíznu synchronizáciu hry pizzicato v úvodných kontrapunkticky rozpracovaných taktoch a statočne sa zhostilo aj úlohy sprievodných figurácií v rýchlom tempe. Niektoré melodické línie, ktoré miestami vyznievali až renesančne, sa pre trio z hľadiska ladenia ukázali ako problematické, avšak z výrazového hľadiska sa mladým interpretom podarilo obstojne vyjadriť atmosféru pokoja ako aj energickosť pohyblivých úsekov skladby. Publikum ich za to odmenilo povzbudivým potleskom.
O mimoriadne energický záver koncertu sa postarala skladba Hrubosť od Viliama Gräffingera. O jej úspešné predvedenie sa zaslúžili žiaci ZUŠ Jozefa Kresánka v Bratislave a poslucháči štátneho Konzervatória v Bratislave, cimbalistka Margaréta Hercová a klavirista Hugo Pavelka. V tejto skladbe sa striedali dva svety – prvý rýchly a hrubý, plný nekompromisných disonancií, druhý poslucháča, naopak, prenášal do meditatívnej až zádumčivej roviny a opieral sa o diatonické základy. Napriek tomu, že vrchol skladby priniesol hrubý a stále sa zrýchľujúci disonantný svet, úplný záver zakončilo iba niekoľko dlhých súzvukov. Potlesk publika odzrkadľoval nielen nadšené prijatie diela, ale aj celkovú spokojnosť s úspešným zakončením koncertu plného vydarených diel a interpretácií.