Koncert Anny Netrebko v SND

30. 4. 2025

Bratislava, Sála opery a baletu SND

Anna Netrebko, Freddie De Tommaso, Terézia Kružliaková, orchester Opery SND, Michelangelo Mazza

Ponchielli – Verdi – Puccini – Giordano – Cilea –
Kálmán – Curtis

Operné hviezdy prezentujú svoje umenie  na divadelných doskách. Na koncertoch však často sprostredkúvajú hudobné krásy aj širším vrstvám poslucháčov. Platí to aj o bratislavskom koncerte Anny Netrebko v SND, v programe ktorého prevládali známe operné hity (z opier La traviata, Sila osudu, Aida, Bohéma, Tosca), doplnené ukážkami z opier, ktoré v SND, bohužiaľ, dlhodobo absentujú (Gioconda, Adriana Lecouvreur, André Chénier). 

K „populárnejšiemu“ charakteru operného večera prispel aj fakt, že Anna Netrebko s partnerom pri spievaní naznačovali divadelnú akciu a správali sa uvoľnene. Sopranistka odspievala štyri árie a štyri duetá so začínajúcou tenorovou hviezdou Freddiem De Tommasom, ktorý pridal ešte tri árie. Orchester vedený Talianom Michelangelom Mazzom poskytol spevákom krátky oddych slávnou predohrou z Verdiho Sily osudu a brilantne zahraným symfonickým číslom z Pucciniho opery Le Villi. 

Áriu Adriany (aj s krátkym hovoreným recitatívom) poňala speváčka lyricky, až zasnene. V známom Pace, pace zo Sily osudu, v duete Toscy a Cavaradossiho a v parte Giordanovej Maddaleny potom účinne kombinovala jemne kreované časti partu s dramatickými atakmi. Hoci dnes umelkyňa spieva aj výsostne dramatické úlohy, stále zostáva mladodramatickým sopránom, ktorého tón tmavne a rozširuje sa vo vyšších stredoch. Oceniť treba aj jej pohrávanie sa s notovým zápisom, reagujúce na situáciu a psychický stav interpretovaných operných hrdiniek. Nadľahčene vyznel jej prejav v árii z Kálmánovej Čardášovej princeznej a v rovnako frivolnom valčíku Musetty, pri ktorom si pripomenula svoje spevácke začiatky. Podobne ako kedysi Renée Fleming, aj ona rada pridlho podrží záverečný vysoký tón (v Adriane, v Bohéme), a takto demonštruje kvality svojej dychovej opory. Najväčší zážitok sme mali z jej výkonu pri dvoch duetách, v ktorých vo výškach mierne prekrývala hlas tenoristu. V záverečnom O terra addio z Aidy umne podčiarkla istú rezignáciu vyjadrenú v speváckom parte, uvážlivo narábajúc s dynamikou, aby prešla k patetickému záveru „Viva la morte insieme!“. To platí aj o rozlúčke milencov idúcich na smrť (Vicino a te) v Chénierovi, kde hlasom striedavo vyjadrila radosť a rezignáciu. 

Freddie De Tommaso sa v poslednom období etabloval vo veľkých európskych operných domoch. Jeho hlas má v strednej polohe príjemnú farbu a potrebnú mäkkosť či vrúcnosť tónu, čo demonštroval v Enzovi z Giocondy a v prvej polovici poslednej Chénierovej árie. Zvládnutie vyššej polohy naznačuje, že čoskoro môže prejsť z lyrického do spinto odboru. Vyčítal by som mu len istý interpretačný manierizmus v záverečných frázach (v árii Cavaradossiho i Chéniera), ktorým sa v divadle zvykne akcentovať emocionalita. V ukážke z Aidy si spoluúčasť s hviezdou zaslúžila domáca Terézia Kružliaková a v prídavku atmosféru večera symbolicky podčiarkla de Curtisova pieseň Non ti scordar di me. 

Operní fanatici na Netrebko zvyknú cestovať do Viedne. Pre ostatných bol jej bratislavský koncert veľkým zážitkom.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 05/2025.)