Komponovanie v divočine
Počas svojich občasných ciest po svete som si všimol, že sebavedomé kultúry si hrdo – aj cez súčasné umelecké diela – ctia lokálne jazero, významný strom či kopec a možno aj tým prispievajú k povedomiu o vlastnej existencii a ochrane prírodného bohatstva. Zaľúbiť sa do prekrásnych národných parkov sa dá bez veľkej námahy. Svoje o tom vie Stephen Lias, americký skladateľ a vášnivý turista, ktorý veľkú časť tvorby zasvätil kompozíciám inšpirovaným národnými parkmi USA. Niečo podobné umožnil aj iným skladateľom, keď vytvoril program Composing in the Wilderness. Komponovanie v divočine ma veľmi lákalo, no nemôžem povedať, že by som sa prihlásil celkom bez váhania. Zaslal som však nakoniec všetko, čo vyžadovali propozície, a po niekoľkých mesiacoch som sa ocitol na konci sveta, o desať hodín nazad…
Som na Aljaške
Prvá fáza programu nás privádza do jedného zo základných táborov národného parku Denali. Spoznávam sa so svojou partiou, ktorú tvoria štyri skladateľky a päť skladateľov americkej národnosti. Veľmi inšpiratívni ľudia rôznych vekových kategórií a v rôznych fázach svojho kompozičného života. Spolu so mnou, jediným zástupcom z Európy, strávime v divočine päť dní bez elektriny, teplej vody, vo večnom slnečnom svite a s veľmi prísnymi pravidlami – stret s medveďom grizlym je tu totiž pravdepodobnejší než kdekoľvek inde na svete. Noví ľudia, nové prostredie – zažívam pozitívny kultúrny šok.
V prvý večer si žrebujeme nástrojové kombinácie, pre ktoré bude každý z nás v ďalšej fáze programu písať svoje nové dielo. Ide o kvartetá zložené z výberu šiestich nástrojov – flauta, klarinet, altsaxofón, vibrafón a perkusie, husle, violončelo. „Šťastnou rukou“ som si vyžreboval zostavu: flauta, altsaxofón, vibrafón, violončelo.
Každé ráno vychádzame z tábora na turistiku s naozaj úchvatnými scenériami, miestnou faunou a flórou. Na výletoch sa k nám pripája vždy iný vedec pôsobiaci na Aljaške, ktorý vysvetľuje okolité prírodné javy, približuje svoj výskum, a tak spolu so zážitkami čerpáme aj jedinečné odborné poznatky. Stretávame napríklad „sound‑scape“ bioakustika, ktorý monitoruje a vyhodnocuje akustické vlastnosti miestnej prírody, či vedca z NASA, ktorý cez satelitné radary meria množstvo CO2 uvoľňujúceho sa z topiaceho sa permafrostu. Na zdolaných vrcholoch kopcov si každý z nás nachádza svoje odľahlé miesto a trávi čas sám so sebou. Notové zápisníky, ktoré sme dostali na začiatku, sa začínajú plniť skicami.
Kompozičná divočina
Po piatich dňoch v divočine sa stáva vytúžená teplá sprcha s nevábne páchnucou (ale vraj pitnou) vodou symbolom ďalšej fázy výletu – začína sa komponovať. Prichádzame do pomerne neudržiavaného kempu s nestálou dodávkou elektriny z generátora, bungalovmi ako z hororu, ale zato s výborne vybavenou kuchyňou a šéfkuchárom pripravujúcim impozantné večere. Jeden extrém vyvažuje druhý, pre Aljašku typické…
Počas nasledujúcich troch dní sa oddávame kompozícii. Každý z nás si v spoločenskej miestnosti vyberá svoj pracovný kútik, v zásade vždy pri najbližšej funkčnej elektrickej zásuvke. To, že momentálne fungovala, ešte neznamenalo, že to tak bude po celé tri dni.
Výpadky, našťastie, neboli časté, batérie počítačov vydržali. Záverečnú dvojčiaru sa mi podarí napísať niekedy počas tretieho dňa, niektorí kolegovia dokončili svoje skladby ešte v prvý deň, iní komponovali len v noci a cez deň ich nebolo, ďalší využili celý ponúknutý čas.
Svoju skladbu som venoval výstupu na Cathedral Mountain, jednému zo zdolaných kopcov. Na jeho vrchole sa okrem ikonického pohľadu na rozvetvenú rieku Teklanika ponúka absolútne ticho, prerušované iba pohybom arktických zemných veveričiek a rytmom vlastného dychu (a tinnitu, no ten som do skladby radšej nezakomponoval).
Kompozičná fáza programu odhalila veľmi príjemnú kolegiálnu atmosféru celej partie. Jedna skladateľka bravúrne ovládala tri notačné softvéry a pomohla každému, kto v tom svojom niečo nevedel urobiť, ďalší zase poradili v kompozičnej práci mladšiemu kolegovi, niektorí si vzájomne rozpracované diela púšťali v MIDI podobe a komentovali hudobný proces.
Hudba ožíva
Príchodom do univerzitného kampusu vo Fairbankse začala finálna fáza projektu – naštudovanie skladieb, nahrávanie a koncerty. Počas nasledujúcich dní absolvujeme skúšanie a nahrávacie frekvencie s ansámblom Corvus, kde máme možnosť detailne pracovať s vynikajúcimi hudobníkmi pôsobiacimi na newyorskej scéne. Pred záverečnými dvoma koncertmi nás ešte samotní interpreti pozývajú na párty, kde pre nás pripravujú famózne domáce hamburgery. Gastronomické zbližovanie medzi skladateľmi a interpretmi otvorilo príležitosť na extenzívnejšie debaty. Dozvedám sa zaujímavé veci, okrem iného aj fakt, že život hudobníka, učiteľa a žiadateľa grantov v jednej osobe je v New Yorku takmer identický s tým v Bratislave.
Program vrcholí prvým koncertom v Davis Concert Hall v rámci hudobnej fakulty University of Alaska ako súčasť Fairbanks Summer Arts Festival. V publiku sú aj stáli fanúšikovia projektu, ktorí počas jedenástich rokov nevynechali ani jeden koncert. Konečne máme prvýkrát možnosť v celku počuť všetky vytvorené diela. Žasnem, aké skvelé skladby vznikli za taký krátky čas a v nekomfortných podmienkach: štýlovo veľmi rôznorodé, od minimalu až po silné inšpirácie jazzom či gamelanom, niektoré verné tonalite, iné modálne či intervalové a takmer všetky postavené na výraznej rytmizácii…
Interpreti podali famózny výkon, keď za päť dní nacvičili takmer 50-minútový program. Ďalší deň sa vraciame do národného parku Denali, kde odznejú naše skladby v kongresovej sále Denali Visitors Centre, mieste prvého kontaktu návštevníkov s národným parkom. Ako povedal guru projektu Stephen Lias v príhovore: „… na tomto mieste sa kruh uzatvára. Skladatelia napísali diela, inšpirované prírodou národného parku, ktoré ešte pred týždňom neexistovali. Dnes sa ich hudba vracia tam, kde vznikala.“
Sála bola takmer plná, po koncerte sa pri nás niektorí návštevníci pristavovali a pýtali sa na proces vzniku skladieb. Musel to byť pre nich veľmi netradičný a verím, že aj pozitívny začiatok výletu – s čerstvo vytvorenou súčasnou hudbou spätou s miestami, ktoré sa chystajú navštíviť…
Materiál budúcnosti
Všetko, čo sa kedy človek naučil o prírode, sa na Aljaške stáva niekoľkonásobnou realitou. Platí to aj o klimatických zmenách – nestálosť, ktorú aljašské životné prostredie dnes zažíva, sa dotýka aj samotných významov slov. Napríklad permafrost dnes už nie je taký permanentný ako v minulosti. Davyd Betchkal, spomínaný bioakustik, si počas jednej z výprav náhle kľakol na mäkkú zem tundry a začal do nej hĺbiť rukou dieru. Po vyhĺbení zhruba trištvrtemetrovej jamy zahlásil: „…poďte sa dotknúť permafrostu, kým tu je.“
Nebolo vôbec jednoduché upokojiť myseľ a sústrediť sa na tvorbu po tej explózii podnetov medziľudských interakcií, prírody a poznatkov. Mnohé z nich by si zaslúžili hudobnú podobu, no ich spracovanie by vyžadovalo dlhší čas, a tak ostávajú „hmotou“ do budúcnosti. Program Composing in the Wilderness vďaka svojej intenzite pre žiadneho z účastníkov neskončil na Aljaške. A to bolo asi aj jeho zásadným cieľom, ku ktorému priviedol nielen mňa, ale každého z jeho účastníkov.
Účasť na programe z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.