Klaus Mäkelä, Orchestre de Paris

Klaus Mäkelä

Stravinsky: Petrushka

Debussy: Jeux, Prélude

Orchestre de Paris 

Decca/Universal Music 2024

Ozubené kolesá nahrávacieho priemyslu sa točia a na trhu sa objavujú nové mená. Jedným z nich je aj Fín Klaus Mäkelä, ktorý je od r. 2021 šéfdirigentom prominentného Orchestre de Paris, pričom rok predtým zaujal rovnaké miesto aj v Osloskej filharmónii a v r. 2027 ho čakajú dva významné angažmány v Amsterdame (Concertgebouw) a v Chicagu. Bez preháňania môžeme hovoriť o raketovom nástupe do sveta vrcholného dirigentského umenia. Má za sebou nahrávky Sibeliových symfónií, Stravinského baletných hudieb pre Ďagileva, husľových koncertov Sibelia a Prokofjeva a troch Šostakovičových symfónií. Má 28 rokov, čo nie je len jeho prednosťou, ale aj hendikepom. 

Ako vie elektrizovať orchester počas koncertu, to som mal možnosť počuť a bol to silný zážitok. Jeho elán a mladícka energia sú nákazlivé. Situácia počas nahrávania je však iná, je to do istej miery umelé prostredie bez neuchopiteľnej, ale dôležitej interakcie s publikom. Štúdio ponúka možnosť cizelovať detaily, ale má to svoje úskalia. Napätie a expresívnosť sa ľahko strácajú. Niečo také sa podľa mňa stalo aj počas nahrávania Petrušku. Brilantné výkony orchestrálnych hráčov, impozantná súhra, hrejivý, na môj vkus až príliš bohatý dozvuk, to všetko som si pri počúvaní vychutnal, ale po skončení skladby mi niečo chýbalo. Akási dráždivosť, trochu viac drámy, to, čo počujem napríklad v nahrávke Riccarda Mutiho s Filadelfským orchestrom. 

Debussyho Hry vhodne dopĺňajú cyklus Stravinského baletov, pretože vznikli priamo pod ich vplyvom. Debussy veľmi obdivoval Stravinského nový hudobný svet, až tak, že sa musel vedome od neho oslobodiť, aby neuviazol v pozícii jeho nasledovníka. Ďagilevovu ponuku prijal až po naliehaní a vznikol zvláštny tvar (aj zvláštne Nižinského libreto) tanečnej poémy. Aj Hry plynú v atmosfére perfekcionizmu v realizácii partitúry a po doznení vyprchajú z hlavy ako opar. V tomto prípade to môže vyplývať aj z genetickej výbavy diela, keďže ide o nočný výjav s neurčitou dejovou kontúrou, o pocit, vibráciu, záblesk, vidinu. 

Prelúdium k Faunovmu popoludniu nevybočuje z celkovej línie týchto nahrávok. Zvuk orchestra je pekný, ale neoslní. Ide z neho teplo, ktoré nezohreje.