King Of Jazz?

Paul Whiteman bol geniálny manažér (pôvodne aj veľmi zdatný violista), ktorý pochopil, že nie jeho hudobný talent, ale jeho manažérske bunky ho predurčili k úspechu. Miloval jazz, no ako klasicky vzdelaný sláčikár nebol veľmi dobrý v improvizáciách. Sláčik vymenil za dirigentskú paličku a v podstate vymyslel to, čo dnes nazývame symfonický jazz. S obrovským úspechom manažoval veľký orchester, v ktorom angažoval najlepších jazzových hudobníkov éry 20. a 30. rokov. A platil ich kráľovsky. Možno práve preto sám seba označil za kráľa jazzu...

Práve Paul Whiteman si objednal u Georga Gershwina Rapsódiu v modrom, a jej inštrumentáciu zveril Ferdemu Grofému. Skladbu si objednal pre prelomový koncert s názvom An Experiment in Modern Music, ktorý sa uskutočnil 12. 2. 1924 v Aeolian Hall v New Yorku a na premiére sedel za klavírom sám Gershwin. Premiéra mala u publika obrovský úspech a Gershwin sa stal hviezdou.

Silu nového média - filmu - a jeho postupný vývoj k zvukovému filmu, si Whteman veľmi dobre uvedomoval. Dal sa do produkcie jednej z najdrahších, najextravagantnejších a technicky najambicióznejších hudobných revuí svojej doby. Film stál na tú dobu závratné 2 milióny dolárov a stal sa prehliadkou technologických inovácií. Bol to prvý film, kde sa obraz natáčal na playback.

A v 53. minúte filmu to príde: Rapsódia v modrom v scéne, o akej sa vám nesnívalo. S gigantickou konštrukciou krídla, z ktorého vystupuje nahor celý orchester, za klavírom uvidíte Roya Fredricka Bargyho. Nesmierne zaujímavé je vypočuť si Rapsódiu v interpretácii spred 100 rokov s úplne inými tempami a agogikou, aké počúvame dnes.