Kadosch: Pix’elles Rhapsody

Kadosch

Pix’elles Rhapsody

Hevhetia 2024

Jeden z posledných titulov, ktoré uzreli svetlo sveta v portfóliu nedávno ukončenej existencie vydavateľstva Hevhetia, je pozoruhodný multimediálno-hudobný album francúzskeho skladateľa Philippa Kadoscha so sémanticky možno zvláštnym, no pre charakter projektu príznačným názvom Rapsódia pixelov. Už predchádzajúca Kadoschova akvizícia v tomto labeli s témou Dissapearing Languages (2015) vzbudila aj v našich končinách zaslúženú pozornosť, no tentoraz autor siahol veľkoryso aj k využitiu novodobých interaktívnych technológií rozšírenej reality pomocou našich digitálnych zariadení.

Najprv azda k samotnej hudobnej dimenzii diela. Philippe Kadosch vytvoril mnohotvárne komorné etudy, piesne a interlúdiá pre súbor spevákov, resp. sólistov z rozmanitých krajín, a najmä pre teleso Quark Sinfonietta, vytvoriac mozaiku podmanivých nálad, ktoré v niečom síce pripomínajú poetiku nezabudnuteľného Michela Legranda, no v bohatstve a šarme si v ničom nezadajú s majstrovstvom inštrumentácie Daria Milhauda.

Popravde, ak by mala dnes, po sto rokoch, opäť vzniknúť novodobá Parížska šestka, Kadosch by mohol byť jedným z jej hlavných predstaviteľov. Vytvára totiž nádherne sugestívne poetické, originálne a prekvapivé harmonicko-melodické pradivá hlasov v sonoristickej symbióze kontrapunktu rôznych nástrojových skupín. Z Kadoshovej hudby vanie kolorit francúzskeho Stredomoria, miestami esprit priam neorenesančných polyfonických šansónov, inokedy hravosť a frivolnosť komorného symfonizmu, v a cappella úsekoch na vás dokonca dýchne echo Pérotinovho odkazu.

Vo svojbytnom hudobnom výraze autora sa neraz snúbia aj balkánske a indické rytmy, transžánrovo poňaté jazzové idiómy, ako aj brazílske inšpirácie, čo je do istej miery dané skladbou interpretov, ktorým tak vytvoril priestor v duchu vlastného pretvárajúceho poňatia tzv. world music. Zo sólistov, s ktorými autor projektu pracoval väčšinou na diaľku, spomeňme aspoň Davida Linxa, Tetê Espíndolovú, Mônicu Salmasovú, Roxanu Terramorsiovú či hudobné zoskupenie Mawaca.

Rapsódia pixelov nadobúda svoju existenciu aj oživením viac než dvoch desiatok grafických pixi-kartičiek v booklete CD, vďaka ktorým za pomoci aplikácie EyeJack (nasnímaním QR kódov vo vašom smartfóne) vstúpite do sveta augmentovanej reality: ide o rôzne krátke videoklipy ku skladbám, animácie, videopartitúry pre spevácky súbor, inštrumentálne verzie vokálnych kompozícií, orchestrálne partitúry či playbacky.

Dych berúce, niekedy priam psychedelické audiovizuálne puzzle, si môžete skladať donekonečna. Kadosch je pôvodcom celej koncepcie projektu, no autorkou výtvarnej časti je mladá brazílska umelkyňa Maria de Cerqueira Leite, ktorá sa vo vizuále neraz pohráva s rôznymi fiktívnymi identitami ženskosti a hravou poetikou symbioticky napĺňa Kadoschov zámer. Zaujímavosťou je, že výkonnú produkciu celého diela malo na starosti digitálne centrum spracovávania multimédií – Multicrea.

Pix’elles Rhapsody je z technologickej stránky umeleckým intermediálnym a zároveň interaktívnym projektom novej generácie, v ktorom sa jednotlivé médiá vzájomne umocňujú. Popri kaleidoskopicky čarovnom výtvarnom a videoartovom vizuále je jeho hlavným obsahovým autonómnym jadrom Kadoschova výnimočná polyštýlová hudba v špičkovej interpretácii medzinárodnej zostavy hudobníkov a precízneho ansámblu Quark Sinfonietta. Hevhetia sa týmto z každej stránky košatým umeleckým počinom rozlúčila navýsosť dôstojne.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 12/2025.)