Julius Asal

Julius Asal: Scriabin, Scarlatti

Deutsche Grammophon 2024

Julius Asal, mladý nemecký klavirista, debutuje na labeli Deutsche Grammophon albumom, ktorý prepája diela barokového génia Domenica Scarlattiho a ruského mystika Alexandra Skriabina. Tento kontrast, na prvý pohľad nezvyčajný, sa pod interpretovými rukami mení na ucelený hudobný zážitok, plný farieb a emocionálnej hĺbky, ktorý pozýva poslucháča na jedinečnú zvukovú cestu.

Album bol nahrávaný na viacerých nástrojoch – na dvoch krídlach značky Steinway a prekvapivo na pianíne v záverečnom Epilógu. Asal ich využíva na dosiahnutie rozličných sonoristických kvalít a charakteristík. Zvuková diverzita dodáva albumu bohatú farebnosť i intimitu, ktorá preniká do všetkých stôp a oživuje ich výrazový náboj. Zvukový kontrast nielen medzi autormi, ale aj jednotlivými nástrojmi obohacuje celkový dojem a umocňuje zmyslový zážitok z počúvania.

Scarlattiho sonáty znejú pod Asalovými prstami moderne, miestami až odvážne. Ústredným kusom je bezpochyby Sonáta f mol op. 6 K. 466, ktorá už v úvode nastoľuje estetiku celého albumu. Voľba pomalého tempa je na hranici experimentu, no pre Asala funguje výborne. Vkusné a striedme ozdobovanie repetícií dodáva dielam sviežosť a jemnú vzrušujúcu vrstvu. V jedinej rýchlej sonáte na albume – c mol K. 56 – nejde klavirista po povrchnom tempovom kontraste, ale zachováva jasnosť a transparentnosť faktúry. Dokazuje, že aj baroková hudba môže osloviť súčasného poslucháča svojou univerzálnou hudobnou hĺbkou.

Na druhej strane stojí Scriabinov klavírny svet, plný temných nálad a elektrizujúcej energie. Asalov zvuk je priezračný, delikátny a precízne artikulovaný, ďaleko od chaosu, jasne usporiadaný a premyslený. Emočná intenzita Skriabinovho sveta je v jeho hre doslova prebodávajúcim prvkom, ktorý zasahuje poslucháčovu dušu. Tento prístup, v ktorom sa mystika skladieb stáva jasne čitateľnou, odhaľuje Scriabinovu genialitu z nového uhla pohľadu. Výsledkom je hlboký emocionálny dialóg medzi skladateľom, interpretom a poslucháčom. 

Ťažiskovým dielom je popri kurátorsky zostavenom výbere z rôznych opusov prelúdií a etude Skriabinova Sonáta č. 1 f mol op. 6, ktorej fragment – smútočný pochod – tvorí zároveň prológ aj epilóg albumu a poskytuje mu dramatickú dejovú os. Dramaturgiu albumu umocňujú Asalove vlastné Transitions – meditácie, ktoré spájajú jednotlivé skladby do plynulého celku. Tieto prechody, filozoficky najbližšie k promenádam v Musorgského Obrázkoch z výstavy, vytvárajú zážitok určený na celistvé počúvanie. Ich funkciou je preklenúť priepasť medzi štýlom a náladou skladieb, ktoré im predchádzajú a nasledujú.

Celý projekt odráža moderný trend interpretácie klasickej hudby, ktorá nehľadá definitívne verzie diel, ale tvorí unikátne hudobné momenty. Asal významne prispieva k tejto filozofii a zanecháva poslucháča s hlbokým dojmom a nutkaním opätovne objavovať jeho hudobný mikrokozmos. Album dokazuje, že klasická hudba môže byť nielen prístupná, ale aj hlboko inšpiratívna pre moderného poslucháča. Dnes už nepostačuje spoliehať sa len na technickú dokonalosť; skutočný umelecký zážitok, aby poslucháčov dokázal zasiahnuť na osobnej úrovni, si vyžaduje jedinečnú interpretáciu, odhaľujúcu nové dimenzie diel. Asalov prístup túto potrebu napĺňa a stavia klasickú hudbu do svetla, v ktorom je rovnako aktuálna ako kedykoľvek predtým.