Johannes Motschmann: AION
Johannes Motschmann: AION
Ensemble Modern, SWR Experimentalstudio, P. Tilling
Berlin Classics 2024
Nemecký skladateľ Johannes Motschmann (1978) študoval kompozíciu u Wolfganga Rihma, zároveň aj klavír a elektronickú hudbu. Jeho diela uvádzajú renomované súbory súčasnej hudby. Momentálne sa venuje výskumu umelej inteligencie a kompozície v experimentálnom štúdiu SWR vo Freiburgu. Nový album AION predstavuje Motschmannove skladby pre veľký súbor, umelú inteligenciu a elektroniku. Promo text popisuje AION ako „revolučnú fúziu ľudskej kreativity a umelej inteligencie“.
Na albume účinkuje súbor Ensemble Modern pod vedením Petra Tillinga a jedinečná umelá inteligencia, na mieru navrhnutá na Motschmannovo rozsiahle dielo tak, aby dokázala hladko replikovať jeho osobitý štýl. „Táto AI bytostne spolupracuje s Motschmannom a posúva hranice modernej kompozície,“ uvádza sa v booklete.
AION je cyklus siedmich skladieb, pričom viaceré z nich sa skladajú z menších samostatných častí. Hudba znie plynulo a väčšina trackov na seba nadväzuje bez prerušenia. Prvé štyri nesú rovnaký názov Drones and Latent Cycles s podtitulmi T 1, T 36, T 66 a T 117. V prvom z nich prevláda tajuplná, meditatívna atmosféra, elektronika sa zmiešava s akustickými nástrojmi a znejú dlhé plochy pôsobivých mikrointervalových posunov. Druhú časť charakterizujú jemné halucinogénne zvuky a čarovné zvončeky, navodzujúce priestorovú ilúziu kvapiek vody. V tretej časti sa dostáva k slovu klavír v repetitívnych, strojovo znejúcich motorických modeloch minimal music a celý ansámbel krúži v razantných staccatových figuráciách. Táto bizarná toccata je zmesou akustickej a elektronickej hudby a prináša doslova ohňostroj zvukov a farieb. Štvrtá časť je bizarnou šou divokých plechov, sláčikových tremol, glissánd a úderov bicích.
V skladbe Con Spirito dominuje minimalistický klavír, ktorý „prenasledujú“ rýchle, precízne rytmicky prepracované a nepretržite rotujúce motivické štruktúry ansámblu. Druhú časť skladby tvoria hypnotické tonálne plochy, kde sa v jemnom motorickom pohybe prelínajú perkusie, klavír a sláčiky v krehkých ozvenách. Ritornelle prináša výrazné akustické vstupy violončela a klarinetu v hravých ponáškach na hudbu klasicizmu a zvukovo bohaté orchestrálne epizódy. Motschmannova elektronika generuje stále nové, transformujúce sa motívy, ktoré plynú prakticky bez zastavenia a poháňajú závratnú polytonálnu a polyrytmickú zvukovú smršť.
Ako naznačuje názov nasledujúceho diela Fanfares and Latent Cycles, hudobný diskurz v nej určujú divoké, rytmizované fanfáry dychov, údery bicích a vpády repetovaných tónov klavíra. V zasnenom Notturne sa zasa snúbi klavír s elektronikou, statickými, splývajúcimi zvukovými poľami a meditatívnymi sláčikmi.
Skladbu Echoes tvoria štyri časti. V úvodnom Prológu preznievajú chvejúce sa akustické i elektronické tóny v neuchopiteľných, mysteriózne oscilujúcich bunkách. Nasleduje časť T 640 s hudbou plnou sláčikových glissánd, jemného protipohybu a pestrých textúr v pôsobivej zvukovej exhibícii plechových dychových nástrojov. Kontrastnou časťou je Cadenza, kde sa klavír postupne „prepracuje“ zo spočiatku zvonivých motívov do veľkolepej rapsodickej eskapády vo fyzicky nehrateľnom, superrýchlom móde očividne ovládanom umelou inteligenciou. Posledná, pomerne rozsiahla časť skladby Echoes: T 753 predstavuje búrlivú fantáziu, pričom rýchly pohyb rytmizovaných figurácií a pôvabné melodické pasáže sa spolu zmiešavajú v kaleidoskopickej mozaike. V istej fáze skladby začne znieť pravidelne tepajúci rytmus evokujúci popmusic v pestrých ponáškach na filmovú hudbu a organizovaný chaos postupne vygraduje do veľkolepej scény.
Záverečnou skladbou albumu je Dissolve. Prevládajú v nej rozsiahle plochy jemného zvuku a tonálne harmónie sláčikov vytvárajú krásny chorál, vznášajúci sa na pohyblivých vlnách. Pochmúrne textúry „vesmírnej hudby“ v závere vzdialene evokuje už iba temné podlaďovanie tónov v doznievajúcej zvukovej hmle. Motschmannova hudba je fascinujúca, stále na hrane farebnej polytonality a bravúrnej, transparentnej rytmiky a, navyše, je poslucháčsky mimoriadne príťažlivá.