J. K. Mertz

J. K. Mertz

P. Poláčková

Bridge Records 2025

Česká gitaristka Petra Poláčková má môj zaslúžený obdiv už roky najmä pre svoju sústredenú prácu, zanovitosť (v   dobrom slova zmysle) a – v našich končinách čoraz zriedkavejšiu – umeleckú integritu. Jej výber repertoáru je dôsledný, založený na hodnotových východiskách, nie na efekte či skratkách, ktorým často podliehajú jej kolegovia. Rovnako ani jej interpretácia nemá prejavy bežných „chorôb“ gitarového sveta – a tých, povedzme si to úprimne, pribúda.

V apríli jej vo vydavateľstve Bridge Records vyšiel debutový album, nahratý v New Yorku pod produkčným dohľadom Davida Starobina – osobnosti, ktorá výrazne formovala americkú scénu klasickej gitary 20. storočia. CD ponúka výber z autorskej tvorby prešporského rodáka J. K. Mertza a jeho transkripcií Schubertových piesní, ktoré Petra cizelovala na koncertných pódiách po celom svete. Na nahrávke hrá na deväťstrunovej gitare – replike nástroja N. G. Riesa z 19. storočia, ktorú pre ňu zhotovil Jan Tuláček v   r. 2014. Výsledkom je autentický zvukový obraz Mertzovej doby.

Poetiku Mertzovej hudby do veľkej miery aj jeho medzinárodný úspech možno vnímať ako gitarový pendant k Chopinovým klavírnym dielam. Mertz zostáva prakticky jediným gitaristom z   nášho regiónu s nadčasovým a globálnym významom. Poláčkovej interpretácia verne sprostredkúva hlboké hodnoty jeho hudby a je ideálnou tlmočníčkou jej intímnosti a lyriky. 

Príkladom je hneď úvodná Elégia, kde vynikajú jej interpretačné kompetencie. Ani brilantné arpeggiá ju nezvedú na cestu prázdnej virtuozity – všetko podlieha štýlovej precíznosti a absolútnej kontrole tónu. Tú jej môžu mnohí gitaristi len ticho závidieť. Aj Poláčkovej výber z cyklu Bardenklänge op. 13 má potenciál stať sa referenčnou nahrávkou. Zatiaľ čo už spomínané skladby odhaľujú introspektívnu stránku hudby 19. storočia, Maďarská fantázia op. 65 č. 1 ukazuje Mertza aj v duchu lisztovskej tradície. Poláčkovej poskytuje príležitosť na demonštráciu technickej brilantnosti, ktorá však nikdy nezatieni hudobný obsah. Album nakoniec uzatvárajú transkripcie viacerých Schubertových piesní – hudba, ktorá dokáže poslucháča pohltiť spôsobom, aký je v gitarovom repertoári zriedkavý.

Myslím, že je škoda, že dodnes nevyšlo CD s Mertzovým ťažiskovým repertoárom pre sólovú gitaru, ktoré by nahral slovenský interpret. Tak či onak, v Petre Poláčkovej našla jeho hudba dôstojného a citlivého posla.   V   Bratislave dodnes nenájdeme ani pamätnú tabuľu, nieto múzeum (česť výnimke – odborným aktivitám Martina Krajča a Gitarovému festivalu J. K. Mertza, ktorý nesie jeho odkaz už 49. rok), a   tak majú slovenskí poslucháči aspoň prostredníctvom tohto albumu možnosť objaviť jeho hudbu nanovo. A   čo Petra Poláčková? Tento album ju pri troche šťastia môže právom zaradiť medzi najvýraznejšie osobnosti súčasnej klasickej gitarovej scény.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 07-08/2025.)