Ivan Buffa: Identity
Ivan Buffa: Identity
Y. Hemmi, T. Suzuki, Quasars Ensemble, I. Buffa
Kairos 2023
Komorný súbor Quasars Ensemble pod taktovkou svojho zakladateľa a umeleckého vedúceho Ivana Buffu zohráva významnú úlohu vo zviditeľňovaní slovenských, ale aj zahraničných skladateľov súčasnej hudby. Identity je pätnástym albumom, na ktorom Quasars Ensemble účinkuje, no prvým, ktoré je celé venované čisto dielu Ivana Buffu. Repertoár súboru doposiaľ skladateľ obohacoval vlastnými dielami len ojedinele. Ich počet aj kvalita však časom dosiahli úroveň hodnú samostatnej pozornosti v podobe autorského portrétu.
Skladby z obdobia r. 2008 až 2017 predstavujú ucelený hudobný svet skladateľa, ktorý sa odráža od základov európskej hudobnej tradície do nepreskúmaných dimenziívýrazových prostriedkov. Na rozdiel od jedného z predchádzajúcich albumov Contemporary Reflections(2011), ktorému môžu byť vyčítané až príliš počuteľné mimohudobné ruchy, ako napr. klepanie pedálu klavíra, album Identity pôsobí čistejšie.
Úvodná skladba Quasars pre violu a ansámbel (2008) otvára bránu do komplexity zvuku samotného. Akoby chcela aj neoboznámenému poslucháčovi predostrieť plátno so spektrom hudobnej rozmanitosti bez toho, aby ho hneď „vystrašila“. Caprice II pre husle (2011) je ohnivá sprcha virtuozity a miestami až drsnej techniky. Akoby sa husle snažili artikulovať jazyk hudby a balansujú medzi verbálnou a hudobnou interpretáciou. Náročnosť však v rukách YasutakuHemmiho, ktorý je sám priekopníkom nových interpretačných techník na husliach, nebola prekážkou.
Výrazným kontrastom na albume sú najmä skladby StringQuartet I–IV (2001–2006). Z pohľadu nahrávky, by si možno zaslúžili väčšiu zvukovú surovosť. Z kompozičného hľadiska je to však pozoruhodné dielo – jediná viacvetná skladba na albume, ktorá ponúka 16 minút delikátnych sláčikov, žijúcich voľne, ale stále v gravitačnom poli tradičných foriem.
Skladba Rebirth (2011) svojím názvom naznačuje istý nový kompozičný prerod a hľadanie nových uchopení v skladateľovom jazyku. Pôsobí naliehavo, je expresívne a horizontálne rozmanitá. Citlivá dynamika často približuje a odďaľuje jednotlivé nástroje v pomyselnom zvukovom priestore, akoby sa okolo poslucháča hráči organizovane rojili.
Ako kontrast a časový skok vzad nasleduje skladba Trio pre flautu, klarinet a violončelo (2003). Dielo ešte mladého skladateľa pôsobí skromne, možno až trochu ostýchavo, s opatrnými kompozičnými expedíciami. Preskúmavanie nástrojových polôh a kombinácie techník pôsobia dramaturgicky ako „prequel“. Je tak možné čítať základy a skice, z ktorých sa skladateľ neskôr ďalej profiloval. Ponúka imerzné zvukové plochy či momenty, v ktorých je poslucháč obklopený sonorickou exotikou.
Skladba Mime pre zobcovú flautu (2016) je v podaní TosiyuSuzukiho farebne veľmi rozmanitá. Vytvára dojem, ako keď si človek nie je istý, či v korune stromu žije viac vtákov alebo iba jeden, ktorý ich imituje. Tosiya Suzuki dokázal udržať autentickú živosť flauty a transformovať ju do zdržanlivých animalistických nástrojových citosloviec.
Spolu s ďalšími skladbami pre ansámbel (Organismo z r. 2012, Creative Spirit z r. 2014 a Identity z r. 2017) vytvorili členovia Quasars Ensemble a hostia mozaikový obraz Ivana Buffu ako skladateľa s premysleným rukopisom. Autora, ktorý pri nasledovaní vlastnej intuície nezavrhuje to, čo si osvojil od svojich učiteľov, a naďalej sa inšpiruje tými, ktorých diela drží ako umelecký vedúci často v rukách.