ISCM World New Music Days 2024
Faerské ostrovy – kde sa vlastne nachádzajú? Ak by ste sa spýtali piatich ľudí, možno jeden alebo dvaja by poznali odpoveď. Súostrovie pozostávajúce z 18 ostrovov s približne 53-tisíc obyvateľmi, sa nachádza medzi Dánskom a Islandom. Práve tu sa od
21. júna do 1. júla konala tohtoročná prehliadka svetovej súčasnej hudby World New Music Days 2024, organizovaná Faerskou sekciou ISCM (International Society for Contemporary Music).
Zo Slovenskej sekcie ISCM a Hudobného centra vybrali Faerčania do svojho programu skladby až troch slovenských skladateľov: skladbu Identity od Ivana Buffu v kategórii komorný súbor, Magmu od Samuela Hvozdíka v kategórii organ a moju skladbu Carpathian Timbre v kategórii veľký komorný orchester. So Samuelom Hvozdíkom sme sa spolu s naším koordinátorom a delegátom slovenskej sekcie ISCM Jurajom Berátsom zúčastnili na väčšine koncertov festivalu. Každý z nás, hoci nie celkom z vlastnej vôle, priletel aj odletel na ostrovy v odlišný deň. Samuel Hvozdík a Juraj Beráts boli aj prvými delegátmi za obe naše sekcie ISCM a aktívne sa zúčastnili aj na zasadnutiach valného zhromaždenia, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou každoročného festivalu.
„Vážení cestujúci, pripútajte sa, prosím, pokúsime sa pristáť. Žiadne obavy, ak sa nám to nepodarí na prvýkrát, skúsime to znova. Trénovali sme!“ oznámil pilot lietadla. Ak cestujete na Faerské ostrovy, je vysoko pravdepodobné, že sa podobná situácia zopakuje. Menej pravdepodobné, avšak nie celkom vylúčené, je aj to, že sa vôbec nepodarí pristáť. Lietadlo tak musí odletieť, odkiaľ priletelo, a skúsiť to znovu na druhý deň. To sa stalo trom lietadlám pred nami, niekoľkým návštevníkom festivalu, skladateľom, ba dokonca aj členom Laponského komorného orchestra, ktorí pre zrušené lety a zmeškaný prestup takmer nestihli svoj prvý koncert. Juraj Beráts cestoval na Faerské ostrovy z Popradu (z dôvodu meškajúcich letov) takmer 50 hodín…
Pilot nášho lietadla to, našťastie, zvládol na prvýkrát. Okrem nemalej paniky v očiach niektorých spolucestujúcich počas pristávania nás privítal aj horizontálny dážď, ovce roztrúsené po kopcoch v okolí letiska a ciest a magickosť zelených kopcov, strácajúcich sa v hmle. Občas na krátku chvíľu zasvietilo slnko, čo s najvyššou dennou teplotou 13 stupňov pripomínalo mnohým Faerčanom typický letný deň. Všetko bolo zelené, akosi osamelé a rezervované.
Tento dojem sa však rozhodne nevzťahuje na organizátorov festivalu, ktorí boli prítomní na všetkých koncertoch a srdečne diskutovali s nami (aj medzi sebou) prakticky o čomkoľvek. Prezradia vám, že „Ovčie ostrovy“, pre ktoré sú typické samota a pokoj, si mnohí vybrali dobrovoľne ako svoj domov, a v priebehu niekoľkých dní im začnete rozumieť. Podujatie sa nieslo vo veľmi priateľskej atmosfére, miestni boli pohostinní a ústretoví nielen v rámci festivalu, ale aj mimo neho. Napriek nemalým komplikáciám s dopravou a cestou na ostrovy sme vyhodnotili rozhodnutie zorganizovať tento ročník na odľahlom konci sveta jednoznačne pozitívne.
Oficiálne otvorenie festivalu sa konalo 23. 6., no už dva dni predtým prebiehali prvé koncerty. Pri pohľade na program bolo zrejmé, že nás čakalo množstvo koncertov na rôznych miestach (a ostrovoch). Počas desiatich dní sa ich uskutočnilo až 30, zaznelo na nich 140 skladieb. Najväčším telesom bol Laponský komorný orchester, ktorý napriek jednodňovému meškaniu napokon dorazil z Fínska po troch prestupoch len pár hodín pred svojím prvým vystúpením. Našťastie, po náročnej dvojdňovej ceste stihli po prílete skúšku so skladateľmi, zapracovali zopár úprav a odohrali veľmi precízne nacvičený koncert so značným ohlasom. Nasledujúci deň uviedli v koncertnej sále Nordic House program s najväčším obsadením festivalu – k sláčikovému orchestru sa pridali aj dychové nástroje a klavír. V programe bola aj moja skladba Carpathian Timbre, ku ktorej som mala počas generálky len minimum poznámok.
Islandský Caput Ensemble vystúpil na viacerých koncertoch v rôznych zostavách. Počas otváracieho koncertu interpretoval ako komorný súbor skladbu Identity od Ivana Buffu. Okrem zopár sólistov či menších zoskupení z okolitých krajín (Veľká Británia, Dánsko, Island) sa na zvyšku programu podieľali výhradne faerské telesá a sólisti. Jedným z nich bol aj organista Hans Hellsten, ktorý predviedol skladbu Magma od Samuela Hvozdíka. Hoci Samuel nebol celkom spokojný s jej interpretáciou, získal za ňu ocenenie ISCM Young Composer Award. Pre mnohých bola vysoká kvalita miestnych umelcov príjemným prekvapením. Zahraničné telesá mali samostatné nácviky ešte pred vycestovaním na ostrovy a so skladateľmi konzultovali svoje diela až počas generálky v deň koncertu.
Priemerne sa počas vrcholných dní festivalu konali tri až štyri koncerty denne, každý na inom mieste. Väčšina z nich sa odohrávala v hlavnom meste Tórshavn, v rôznych koncertných sálach, v miestnom divadle, hudobnej škole, hotelových lobby či hudobných kluboch. Mesto má necelých 25-tisíc obyvateľov a všetkým (turistom aj miestnym) ponúka mestskú hromadnú dopravu zdarma, preto nebol problém presúvať sa medzi rôznymi miestami peši alebo autobusom. Pravdaže, pri horizontálnom daždi bolo lepšie zvoliť radšej cestu autobusom. V prípade koncertov mimo mesta organizátori festivalu zabezpečili autobusy či loď na prepravu. Jeden z koncertov sa dokonca konal v jaskyni, kde sa poslucháči premiestňovali zapožičanými člnmi s veslami. Napriek nabitému programu sme tak mali možnosť spoznať aj okolité miesta.
Posledný koncert dňa mal spravidla odlišný charakter než predošlé vystúpenia, zameriaval sa viac na jazz, folk či elektronickú improvizáciu. Organizátori veľmi dbali na multižánrovosť súčasnej hudby, takže ani štyri koncerty za deň nepôsobili vyčerpávajúco. Skladateľ Sunleif Rasmussen, vedúci člen Faerskej sekcie, otvorene priznal, že už mal dosť koncertov, kde počul deväťkrát po sebe „tú istú skladbu“. Spolu s ostatnými členmi umeleckého výboru (Anna Katrin Egilstrøð, Heðin Ziska Davidsen, Kristian Blak) sa snažili, aby boli koncerty a jednotlivé programy rozmanité. Empaticky voči poslucháčom pristupovali aj k dĺžke jednotlivých koncertov, máloktorý presiahol 50 minút. Neustálou zmenou prostredia, obsadenia aj charakteru tak vytvorili chuť a zvedavosť zúčastňovať sa na čo najväčšom počte koncertov. To, že program bežne končil po 23.00 hod., sa pocitovo nezdalo neskoro, keďže nás na ostrovoch sprevádzalo nepretržité denné svetlo.
Rôznorodosť hudby aj lokalít potvrdili dva hudobné vstupy, o ktorých asi len málokto niekedy počul. Znela totiž hudba skomponovaná pre tunely. Viaceré ostrovy sú prepojené podmorskými tunelmi a Faerčania si dokonca nechali vybudovať pod morským dnom aj kruhový objazd. Pri výstavbe dvoch zo štyroch tunelov boli developeri v kontakte s faerskými skladateľmi Jensom L. Thomsenom a Sunleifom Rasmussenom, ktorí, inšpirovaní výstavbou tunelov, skomponovali nové diela. Použili v nich zvuky z výstavby prepojené s akustickými nahrávkami uskutočnenými priamo v tuneloch. Skladby boli vysielané cez miestne rádio, ktorého frekvenciu bolo možné naladiť len priamo v tuneli. Posadili nás teda do autobusov, krátko pred vstupom do tunela naladili správnu frekvenciu a počas cesty pod morským dnom sme cez autobusové rádio počúvali skladby Røddir od Rasmussena a Æðr od Thomsena.
Bol to môj prvý festival organizovaný ISCM, pre Juraja už deviaty. Otvorenosť k multižánrovým presahom, pestrá dramaturgia a krátke programy koncertov boli faktory, ktoré ocenil najviac. Všetci traja, ktorí sme zo Slovenska vycestovali na Faerské ostrovy, sme tento pobyt hodnotili vysoko pozitívne, a to z umeleckého aj organizačného hľadiska. Faerčania nám vytvorili pocitovú bublinu, v ktorej sme sa niekoľko dní v dobrovoľnej izolácii venovali len hudbe a umeniu.