Indická tanečnica ovládla divadlo

Kálmánova indická tanečnica ovládla divadlo

Drážďanské úspešné prvé uvedenie Kálmánovej operety Bajadéra v jedinom štátnom operetnom divadle Nemecka oživilo spomienku aj na inscenáciu Konwitschného Čardášovej princeznej, ktorej uvedenie sprevádzali protesty publika a súdna dohra.

Maďarský skladateľ Emmerich Kálmán (1882 – 1953) patrí k najvýznamnejším zakladateľom a reprezentantom striebornej éry operety prvej tretiny 20. storočia. Kompozíciu a klavír študoval na budapeštianskej Hudobnej akadémii, jeho spolužiakom bol aj Béla Bartók. Od r. 1908 žil vo Viedni. V tamojších divadlách, v Johann-Strauss-Theater Wien a v Theater an der Wien, boli premiérovo úspešne inscenované jeho najznámejšie diela Čárdášová princezná (1915) a Grófka Marica (1924). Medzi nimi vznikla opereta Bajadéra (1921).

Hudobnému svetu dnes táto opereta sotva niečo hovorí. Aj keď mala jej svetová premiéra v r. 1921 v Carl-Theater vo Viedni veľký úspech, dnes nepatrí k najpopulárnejším Kálmánovým dielam  napriek tomu, že spĺňa všetky znaky svojho žánru: disponuje jedinečnou, invenčne neprekonateľnou Kálmánovou hudbou, humorom sršiacim libretom geniálnych operetných libretistov Juliusa Brammera a Alfreda Grünwalda a večne aktuálnou témou lásky. Zapadá do operetnej šablóny svojho času a, navyše, siaha i po exotike, po novom sviežom horizonte v hudobnom myslení 20. storočia v strednej Európe. Príčina jej zabudnutia musí tkvieť v niečom inom, nie v jej kvalite. Možnože hlavný dôvod prerušenia kontinuity jej uvádzania tkvie v židovskom pôvode skladateľa. Emmerich Kálmán patril ku skladateľom prenasledovaným nacistami, sám bol nútený opustiť Európu, jeho tvorba bola na indexe, roky ju nebolo možné uvádzať. Týmto biľagom sú poznačené dodnes aj iné diela a zmyť z nich dôvod ich zatratenia je úmorné i po takmer sto rokoch.  

Kálmánovo hudobnodramatické dielo zaznelo v Drážďanoch znova po štvrťstoročí, keď v tejto hudobnej metropole ešte celkom nevyprchal premiérový škandál v súvislosti s jeho operetou Čardášová princezná, inscenovanou v Semperovej opere režisérom Petrom Konwitschnym. Protesty publika, korektúra inscenácie zasadenej do obrazov prvej svetovej vojny a napokon dohra na súde sa šírili naprieč hudobnou obcou. Na mieste boli otázky, čo prinesie realizácia skladateľovho opusu, ktorý v meste na Labe ešte nikdy nezaznel, a ako ho uchopí režijný tím.  

Bajadéru uviedlo v Drážďanoch jediné štátne operetné divadlo Nemecka Staatsoperette Dresden. Na premiére 1. 2. 2025 privítalo početné publikum, ktorému ponúklo dlhý večer zábavy na vysokej úrovni. Realizačný tím v zostave režisérky Juany Inés Cano Restrepovej, scénografky Anny Schöttlovej, kostymérky Leny Weikhardovej, choreografky Mandy Colemanovej a zbormajstra Thomasa Rungeho vystaval na javisku pestré a životom prekypujúce dianie. Úsmevné a situačnou komédiou naplnené scény boli neustále v pohybe. Hudobný tok pulzoval exotickou viedensko-maďarskou nótou až do takej miery, že sa autorke recenzie niekedy dokonca žiadalo chvíľu oddychu či ticha. Inscenáciu poháňali vynikajúci sólisti, zbor, tanečníci a v neposlednom rade výborný orchester s temperamentným dirigentom Michaelom Ellisom Ingramom, doslova stotožneným s hudobným tepom 20. rokov minulého storočia. Libreto sa pohybuje medzi hranicami divadla a skutočnosti, javiska a reality, skutočnej a divadelnej lásky. Odohráva sa v elegantnej spoločnosti Paríža, na premiérovom večere hviezdy Odetty Darimondovej (herecky i hlasovo podmanivá Christina Maria Fercher) v operete Bajadéra. Na nič iné, len na vystúpenie tejto divy čaká v Paríži rezidujúci indický princ Radjami (sympatickým zjavom a vláčnym tenorom spievajúci Timo Schabei). Dočká sa a zamiluje sa do hlavnej postavy, do indickej tanečnice Bajadéry, ktorú stvárňuje Francúzka. Od toho momentu sa odvíja čaro Kálmánovej hudby, okorenené orientálnou melodikou, harmóniou a moduláciami, exotikou dýchajúcimi valčíkmi či saxofónom v orchestri, ktoré vyústi do veľkolepej hudobno-divadelnej prezentácie. V Kálmánovej partitúre sa nachádza všetok sen a realita, strácajúce sa tak v živote, ako i na scéne divadla, ktoré sa počas večera vynárajú vedľa hlavného páru v novom vzťahovom trojuholníku (výborní boli Marietta v podaní Dimitri Kalaitzovej a Napoleon Tobiasa Zepernicka) a vytvárajú ďalší dej v sujete. Inscenátori nevysvetľujú rozuzlenie každej zápletky, občas sa zlatá niť príbehu stráca. Ale v operete ako diele i v jej realizácii na javisku niet jediného zarmucujúceho miesta, od začiatku smeruje všetko k šťastnému koncu. Diváci sú pohladení rozkošnými áriami a duetami, akýmsi „originálnym” maďarským valčíkom či tanečnými zlúčeninami amerických rytmov a maďarských harmónií v senzačnom tanci shimmy. Toto divadlo v divadle je inscenované variabilnými závesmi, barovými stolmi a stoličkami, ako i časťami pohyblivej ľudskej figuríny v nadľudskej veľkosti – hlava, otvorená dlaň, nohy –, ktoré majú rôzne funkcie. Všetko patrí ku hre, dá sa použiť, dá sa po tom chodiť, prežiť v tom i ľúbostnú noc. 

Premiérový divák dostal možnosť do sýtosti sa napiť zmyselnosti ako z 1 000 a jednej noci. Nabádali k tomu nielen trblietavé kostýmy, ale aj magicky voňajúce ruže, ktoré daroval princ svojej Odette-Bajadére. Emmerich Kálmán a jeho rarita ovládla celé divadlo, dlhotrvajúci simultánny potlesk bol vďakou za nezvyčajne bezstarostný, mondénny a elegantný hudobný večer.  

Emmerich Kálmán 

Bajadéra

Dirigent: Michael Ellis Ingram 

Réžia: Juana Inés Cano Restrepo

Scéna: Anna Schöttl

Kostýmy: Lena Weikhard

Choreografia: Mandy Coleman

Dramaturgia: Judith Wiemers

Zbormajster: Thomas Runge

Princ Radjami von Lahore: Timo Schabel

Odette Darimonde: Christina Maria Fercher

Marietta: Dimitra Kalaitzi

Napoleon St. Cloche: Tobias Zepernick

Louis Philipp La Tourette: Hinrich Horn

Graf Armand, Dewa Singh, Princov adjutant: Michael Kuhn

Pimprinette: Gerd Wiemer

Veliteľ Parker: Elmar Andree

Direktor Trebizonde: Dietrich Seydlitz

Drážďany

Štátna opereta

1. 2. 2025 (premiéra)