Il Ponte di Leonardo
Constantinople, M. Beasley, K. Tabassian
Glossa Music 2023
Kanadský skladateľ, hráč na sitare a spevák Kiya Tabassian (1976) pochádza z Iránu. Vyštudoval perzskú hudbu a kompozíciu a v r. 1998 založil v Montreale súbor Constantinople špecializujúci sa na prepojenie súčasnej hudby s prvkami dobovej hudby stredoveku, renesancie a baroka a s tradičnou hudbou oblasti Stredomoria, Turecka a Perzie. Dramaturgia jeho najnovšieho projektu Il Ponte di Leonardo vychádza z fascinujúceho historicko-kultúrneho momentu – v r. 1502 načrtol Leonardo da Vinci plán na postavenie najväčšieho mosta na svete ponad tzv. Zlatý roh v Istanbule a ponúkol ho sultánovi Bajazidovi II. Hoci sa jeho revolučný nákres nikdy nezrealizoval, po piatich storočiach vznikol hudobný projekt, ktorý opätovne stavia pomyselný most medzi Východom a Západom.
Hudba albumu „z Leonardových čias“ spája osmanské skladby, perzskú poéziu a tzv. frottolu – žáner žartovných talianskych piesní zo 16. storočia, čím zároveň konfrontuje kultúrne centrá doby – Perzskú a Osmanskú ríšu s renesančným Talianskom. Sólistom projektu je taliansky spevák a muzikológ Marco Beasley (1957), špecialista na renesančnú vokálnu hudbu a dobové neapolské piesne.
Kým talianske piesne interpretuje Beasley, v orientálnych je vokálnym sólistom Tabassian, ktorý spolu s ansámblom v piesňach s textami perzských básnikov Rúmiho, Amira Khusraua a Háfiza (12.–13. stor.) vytvára čarovné svety exotických farieb, nekonečných línií zložito posplietaného hudobného pradiva a vrstvenej polyfónie a rytmiky. Osobitým je najmä magický Háfizov príbeh Semai Pire mey foroush, kde prevláda Tabassianov vznešený, zdržanlivý vokálny prejav. Vo vlastnej kompozícii Parvaz narába Tabassian spočiatku so zádumčivou emóciou, neskôr nastupuje ostrá rytmika, pričom celá skladba je postavená na ostinátnom motíve, ktorý nachádza ozveny v nádherných improvizovaných zvukových poliach. Hudba sa stupňuje a zrýchľuje do divoko naliehavej razancie a poslucháč takmer nestíha sledovať krkolomné ozdoby, tremolá a „poskakujúce“ prenášané rytmické prízvuky.
Taliansku tvorbu niekoľkokrát zastupuje skladateľ Bartolomeo Tromboncino (1470–1535). Jeho skladba Non val aqua al mio gran foco predstavuje rozsiahly vokálny príbeh a jeho hudba je naplnená bohatými aranžmánmi a pohyblivými polyfonickými úsekmi. Podstatnú časť albumu tvoria aj anonymní autori z benátskych a sevillských zbierok. Ich tvorba reprezentuje veľký emocionálny rozptyl: jemné, melancholické piesne, napríklad dojemná Sera ne lo cor mio, pestrofarebná búrlivá rytmika v bezstarostnej piesni Staralla ben cussi či vtipné hudobné „rečňovanky“ s nemravným podtextom Pan de miglio caldo a Cavalca Sinisbaldo. Gracióznu tanečnú hudbu ponúka Saltarello e Piva od Ambrogia Dalzu s rozsiahlym sólom perkusií a veselým vpádom divokého tanca.
Najsilnejšími momentmi albumu sú však skladby, v ktorých sa taliansky a orientálny svet stretnú v jednom bode. To sa stane v Tromboncinovej a capella skladbe Tu dormi/Rouz o Shab, kde sa striedajú strofy vrúcnej talianskej piesne v Beasleyho podaní s poetickými vokálnymi vstupmi Tabassiana na Rúmiho verše. Tento efekt dokonalého prepojenia rôznych literárnych i hudobných jazykov a žánrov sa nachádza aj v skladbe So stato nel inferno na verše Fea Belcariho. Kým úvod a medzihry sú v bohato ozdobovanom orientálnom duchu, v strofách sa ukrýva pôvabná talianska pieseň. Za bonusový track možno považovať záverečnú pieseň Noi che semper naveghemmu od súčasného autora Giana Piera Alloisia (1956) na stredoveký text Anonima Genoveseho. Starobylý nápev – modlitba za bezpečný návrat námorníkov z plavby –, dostáva podobu veselého melodického popevku.
Na albume Il Ponte di Leonardo možno obdivovať množstvo aspektov. Je to skvelá a objavná dramaturgia s cestovaním v časopriestore, uvoľnený, priam civilný prejav Marca Beasleyho či Tabassianov autentický spev a jeho virtuózna hra na sitare. Rovnako podnetný je však aj bohatý a farebný zvuk i vynikajúce inštrumentálne výkony členov súboru Constantinople, najmä tureckej hráčky na strunovom kanune Didemy Başarovej či barokovej huslistky Tanye LaPerrière.