Igor Ajdži Sabo: Fluidet

Fluidet

Igor Ajdži Sabo

Slnko Records 2024

Bubeník Igor Ajdži Sabo sa z autodidakta vypracoval na etablovaného umelca a vyhľadávaného sidemana v rôznych projektoch s odlišným žánrovým zameraním. Začiatok jeho hudobnej cesty odštartovala kapela Bosá Noha, neskôr spolupracoval s Richardom Müllerom, IMT Smile, Petrom Lipom, Robom Grigorovom či Janou Kirschner. Od r. 2002 má stabilný autorský projekt Slide&Udu s gitaristom Martinom Zajkom. Materiál pre svoj sólový debut začal zbierať a formovať už pred desiatimi rokmi. Na spoluprácu na albume Fluidet oslovil renomovaných hudobníkov – Valéra Mika, Pavla Berezu, Martina Gašpara a Juraja Schweigerta. Spolu pozývajú poslucháčov do sveta žánrovej, ale i zvukovej rozmanitosti. 

Ajdži Sabo zúročil svoje bohaté rôznorodé skúsenosti v eklektickej hudobnej vízii. Jeho kompozičný rukopis pracuje s výraznými kontrastmi, pričom sa nebojí prechádzať od lyrických, baladických pasáží až po surovú manifestáciu rockovej energie, ktorej je častým nositeľom práve Sabova rytmická zložka a zvuk Berezovej skreslenej gitary. Tvorba autora sa, rovnako ako jeho všestranné bubenícke schopnosti, premieňa ako chameleón podľa danej situácie. Mnohotvárnej hudbe s neustálym vývojom nechýba prirodzenosť a organická jednota. Zreteľné to je napríklad v skladbe Morsézia, kde hudobníci plynulo prechádzajú z minimalistickej práce so zvukom a rôznymi rytmickými motívmi do moderného jazzového mainstreamu s prvkami bluesu, folku a explicitného jazzrocku. Z melodickej stránky sa tu črtajú aj vplyvy škandinávskeho jazzu.

Autor má veľké pochopenie a cit aj pre blues, považuje ho za matku modernej hudby. V Sabovej tvorbe je preto často jednou z výrazných zložiek, či už ako nosný prvok alebo ako spestrenie fráz. O jeho pochopení a zvládnutí tohto žánru svedčí najmä skladba Pandemic Blues, kde počujeme odkaz na korene tohto tradičného žánru, ale aj jeho vsadenie do moderného kontextu zo zvukovej aj formovej stránky, s väčšou otvorenosťou a harmonickou plnosťou. 

Skúsenosti so zvukovou produkciou, syntetizátormi a s priestorovým experimentovaním preniesol Sabo do kompozície April Fanfare Dream, kde v štýle ambientu a minimalizmu nad sebou efektne vrství rôzne hudobné textúry a motívy. Sonickým spestrením albumu je aj ústna harmonika v podaní Juraja Schweigerta, ktorý je u nás jedným z mála hráčov na tomto nástroji v kontexte moderného jazzu. Jeho hudobný vklad mi pripomínal dánskeho harmonikára Mathiasa Heiseho. 

Pri práci s formou sa Sabo vyhýba typickým piesňovým formám, volí väčšiu otvorenosť a sofistikovanosť. Niekedy nechá viac priestoru svojim kolegom. Najevidentnejšie je to v skladbe Sofia, kde sa na pôde jazzu, bluesu, groove a fusion rozprestierajú rozsiahle improvizácie. Osobne mám vždy rád kompozičný vklad bubeníkov, pretože sa na niektoré veci pozerajú inak ako ostatní hudobníci. Ajdži Sabo nesklamal – naprieč kompozíciami svieti jeho rytmická a kompozičná invenčnosť lídra, ale aj sofistikovanosť jeho vycibrených schopností v úlohe spoluhráča, kde dokáže krásne farebne podporovať hru ostatných. Vďaka bohatým skúsenostiam s perkusiami má tiež odlišnú perspektívu pri práci s farbou. Fluidet je pestrý album moderného jazzu, ktorý má čo ponúknuť.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 4/2025.)