Hudba vysúkaná z rukáva
Po deviatich desaťročiach zaznela v Linzi po prvý raz opereta Heute Nacht Fräulein, dielo skladateľa Waltera Kaufmanna, ktorého osud odvial ďaleko od rodnej krajiny aj od európskej hudobnej pamäti. Neskoro objavená partitúra vrátila na javisko autora vzácnej invencie a pripomína, že niektoré diela musia najprv takmer zmiznúť, aby sa mohli napokon naplno ozvať.
Bez hrôz a ľudských strát druhej svetovej vojny by bola dnes hudba skladateľa Waltera Kaufmanna iste nie menej známa ako hudobný odkaz prvej tretiny 20. storočia iných významných hudobných tvorcov z českých zemí. Ale tento skladateľ, narodený v Karlových Varoch v r. 1907, je dnes takmer neznámou osobnosťou, pritom vytvoril stovky diel. Z povedomia sa vytratil preto, lebo patril k prvým akademicky vzdelaným hudobníkom, ktorí zbalili kufor a už v r. 1934 zutekali pred rozpínajúcim sa nemeckým nacizmom.
Walter Kaufmann mal 27 rokov, keď odišiel z Prahy do Indie a nikdy viac sa do svojej vlasti nevrátil. Svoj život strávil na troch kontinentoch ako skladateľ, dirigent a univerzitný profesor. Jeho neobyčajný talent zanechal iba zopár stôp na českých a nemeckých koncertných pódiách i v rozhlase z čias, keď stál na prahu svojej kariéry. Hudobný kritik Max Brod o ňom hovoril ako o mimoriadnom zjave medzi nemecky hovoriacimi pražskými skladateľmi.
Rekonštrukcia života zabudnutého umelca nebola jednoduchá, pátranie po jeho dielach ešte zložitejšie. Dnes vieme, že skomponoval dve operety. Jedna, Die weiße Göttin (Biela bohyňa), mala premiéru v r. 1935 v divadle v Karlových Varoch v čase, keď bol Kaufmann už v Bombaji. Odtiaľ dielo čiastočne inštrumentoval a odtiaľ potom sledoval aj jeho obrovský úspech v rodnom meste. Dobová kritika bola názoru, že opereta je vynikajúca, odporúčala ju každému divadlu, plánovalo sa aj uvedenie v Londýne. Karlove Vary však ostali jedinou produkciou. Politický vývoj zabránil hudbe židovského skladateľa zaznieť na domácej pôde. Úspech Bielej bohyne však podnietil Kaufmanna, v tom čase riaditeľa pre hudobné vysielanie európskej hudby v All India Radio v Bombaji (indický verejnoprávny rozhlas, založený v r. 1936 – pozn. red.), k napísaniu novej operety. Iste v nádeji skorého uvedenia v rodnej vlasti vznikla Heute Nacht Fräulein (Dnes v noci, slečna) v siedmich obrazoch, v nemčine. Dielo je koncipované pre deviatich sólistov, bez zboru, existuje iba v klavírnej verzii. Inštrumentovať ho Kaufmann plánoval až po uzavretí konkrétnej zmluvy o uvedení. Opereta uzrela prvýkrát svetlo sveta až v apríli v BlackBoxe Hudobného divadla v Linzi, v produkcii tamojšieho Operného štúdia.
Svetová premiéra po 90 rokoch od vzniku diela zaznamenala nezvyčajný úspech. Kým hudobný materiál Bielej bohyne sa dodnes nepodarilo nájsť, noty pre naštudovanie Heute Nacht Fräulein poskytla spoločnosť Edition Ludwig Doblinger bei Bosworth. Nachádzali sa medzi doposiaľ nespracovanými materiálmi z hudobného odkazu Waltera Kaufmanna v Bloomingtone.
V čom však tkvie tajomstvo nezvyčajného úspechu tohto operetného opusu? Kaufmann nie je len skladateľom hudby, ale aj autorom duchaplného libreta a výstižných krátkych dialógov. V rýchlo plynúcom deji z prostredia salónu s predajom dámskych klobúkov a kráľovského dvora vzniknú nevinné milostné zápletky. Slečna Dorothy Miller, predavačka klobúkov (pre túto rolu ako stvorená subreta Georgia Cooper), obdrží pozvanie na nočnú schôdzku. Až neskôr vysvitne, že pozývateľom bol vlastne princ (predovšetkým herecky bezchybný tenor Alexandre Bianque) a nie jeho adjutant Bardassi. Milostné pletky šiestich postáv sa skončia happyendom. Princ dostane svoju Dorothy, v šťastí a s kúskom humoru sa nájdu aj ďalšie dva páry.
Kaufmann obdaril vlastný text hudbou, akú je treba medzi operetami hľadať. Akoby mu hudobné nápady vypadávali z rukáva v dobovej berlínskej kaviarni a nadväzovali na seba v prekvapujúcich moduláciách, v nekonečnej reťazi, bez prestávky – ako sóla, duetá či tance. Divadlom sa niesol valčík, pochod, ragtime, foxtrot, úžasné tangá, maďarský čardáš, ba nezabudol ani na českú polku.
Eunjung Lee viedla hudobne od klavíra celý večer. Jej úloha bola tak presvedčivá, že nemusela suplovať zvuk neexistujúceho orchestra. Z každej hudobnej myšlienky, či už bola tak trošku drzá, alebo nesentimentálne elegantná, vystihla šikovná Juhokórejčanka to originálne a optimálne podporila všetkých sólistov. Okrem už menovaných to boli mladí umelci z rôznych kútov sveta: Hun Jeong, Dora Blatniczki, Xinhang Zhou, Antonia Beteag, Emilia Eder, Selina Edwards, Johanna Krenn a Malick Ngane. Ich vokálna spôsobilosť a herecký talent umožnili inscenátorom (réžia Gregor Horres) pripraviť publiku hudobnú pochúťku na vysokej umeleckej úrovni. Salón či kráľovský palác, bližšie neurčený miestom, časom, kostýmami i rekvizitami, poskytol veľkorysý priestor akciám hlavných postáv. Tie boli doplnené tanečnými vsuvkami (v podaní domácej Tanečnej akadémie) a rozohrali celý priestor divadla.
Dej sa odvíjal na dvoch veľkých scénach i medzi publikom sediacom pri kaviarenských stoloch. Prítomní sa mohli so stoličkami presúvať tam, odkiaľ lepšie videli či počuli, aby im nič neušlo, pričom popíjali zakúpené nápoje. Boli to nepochybne dve hodiny prekypujúce výbornou originálnou hudbou, dve hodiny báječnej, pritom nie sladkej operety, za ktorú bude vďačných ešte množstvo adekvátnych divadiel a ich publikum. A hudobnodivadelná literatúra si môže pripísať do svojho zoznamu práve objavenú operetu Heute Nacht Fräulein z pera jedinečného skladateľa z Karlových Varov, Waltera Kaufmanna.
Walter Kaufmann
Heute Nacht Fräulein
Hudobné naštudovanie a klavír: Eunjung Lee
Réžia: Gregor Horres
Scéna a kostýmy: Bianca Sarah Stummer
Choreografia: Ilja van den Bosch
Dramaturgia: Anna Maria Jurisch
Der Kronprinz: Alexandre Bianque
Bardassi: Hun Jeong
Dorothy Miller: Georgia Cooper
Judith: Dora Blatniczki
Cyprian: Xinhang Zhou
Frau Oberhoflakai: Antonia Beteag
Oberkellnerin Löffler: Antonia Beteag
Piccolo: Emilia Eder, Selina Edwards
Ein Friseur: Johanna Krenn, Malick Ngane
Produkcia Hornorakúskeho operného štúdia
Linz
BlackBox Musiktheater
25. 4. 2026 (premiéra)