Hudba dneška v SNG, VENI ensemble

18. 6. 2024

Bratislava, Dvorana HTF VŠMU

Hudba dneška v SNG

VENI ensemble

Matej – Sciarrino – Fenn – Rebelo

Júnový koncert VENI ensemble, jedného z prvých domácich komorných súborov zameraných na interpretáciu hudby 20. a 21. storočia, sa niesol vo sviatočnom duchu uvedenia jeho dvoch nových albumov do života. Bolo to zároveň jedno z podujatí pripomínajúcich úžasných 35 rokov aktívnej činnosti telesa na pódiách doma i v zahraničí. Koncert, zasadený do cyklu Hudba dneška v SNG ako jeho 47. diel (čo je taktiež úctyhodné číslo), sa však nekonal, akoby jeho názov napovedal, v našej najvýznamnejšej galérii, ale v koncertnej sále Dvorana. Azda aj  pre túto nejednoznačnosť si pár „opozdilcov“ vychutnalo podujatie v mierne kratšej minutáži.

Dramaturg a umelecký vedúci telesa Daniel Matej si po krátkom slovnom úvode sadol za svoj laptop a spustil potleskom neprerušovaný tok hĺbavej elektroakustickej a inštrumentálnej hudby, prípadne hudby kombinujúcej obe médiá. CAVE SONGS, ako znel názov koncertu, ale aj rovnomenné nové CD súboru, sú sériou krátkych elektroakustických skladieb, remixov cyklu pôvodných CAVE SONGS Daniela Mateja, medzi ktorými sa strieda rad inštrumentálnych skladieb z pier skladateľov doplňujúcich jeho hudobnú reč, tvoriac mnohoúrovňový dialóg medzi sebou navzájom.

Repetitívnej a údernej skladbe pre sólovú elektrickú gitaru E [for e.g.] (2010) Daniela Mateja, ktorej interpretáciou nasadil Michal Matejka umeleckú latku koncertu na veľmi vysokú úroveň, odpovedal koncentrovanou „flažoletovou“ áriou Let me die before I wake (1982) Salvatoreho Sciarrina klarinetista Ronald Šebesta. Ten sa zmocnil jednej z najznámejších skladieb talianskeho majstra ticha s absolútnym nadhľadom a ľahkosťou a ukázal, že klasické diela literatúry nástroja nemusia pochádzať len z prvej polovice 19. storočia. Pripomenul tiež, že nastal čas, aby podobné diela zaznievali aj mimo koncertov špecializovaných na hudbu posledných desaťročí.

The Edge of Self (2013) srílanskej rodáčky žijúcej v Austrálii Nirmali Fennovej pre akordeón sólo v rukách skúseného virtuóza Milana Osadského tvorila akoby fúziu predchádzajúcich dvoch skladieb. Drsná práca s rytmickými klastrami kontrastujúca s lyrickými melodickými plochami fungovala výborne.

Skladba Trio pre nešpecifikované tri nástroje (2011) Pedra Rebela je grafickou partitúrou skúmajúcou vzťahy medzi jednotlivými hráčmi prostredníctvom vizuálnych elementov reprezentujúcich hudobné dianie. VENI ensemble patrí k priekopníkom uvádzania neštandardne notovanej hudby na Slovensku, preto sa nemožno čudovať, že zvuková slasť, ktorú trio predviedlo, mala zmysel, logiku, intenzitu, ale aj rozum a šetrnosť. Práve tieto atribúty tvoria rozdiel medzi skúseným improvizátorom a začiatočníkom. Všetci štyria na pódiu prítomní umelci sa zjednotili v improvizácii šesťtónového materiálu nad elektronikou záverečného diela večera CODA [to Ho-chi-min] No. 3 (2020) Daniela Mateja pre tri nástroje a elektroniku.

Oblúk sa uzavrel a po hodine nepretržitého sónického kúpeľa nasledovalo slávnostné uvedenie albumov VENI ensemble – CAVE SONGS a VENI ensemble – NACHTBOEK • QUOTATIONS za prítomnosti skladateľa Pieta-Jana van Rossuma, autora klavírneho koncertu nahraného na jednom z albumov, interpretov veľkého súboru VENI ensemble a krstného otca albumu Petra Zagara, ktorý druhé CD aj hudobne režíroval. Azda jediným subjektívnym neduhom večera bolo miesto jeho konania. Dvorana svojou dispozíciou neponúka žiadne možnosti na dotvorenie atmosféry takto intímneho koncertu nejakým zaujímavým svetelným dizajnom alebo iným vizuálnym prvkom. Napriek tomu atmosféra vyplynula „z vnútra“ interpretov a vyvrcholenie osláv aktivít najstaršieho dodnes existujúceho slovenského súboru súčasnej hudby môžem len a len zakončiť rečníckou otázkou Jaroslava Šťastného: „Kde by bola slovenská hudba bez VENI ensemble?“