Hudba ako priestor na stíšenie a zamyslenie
Bratislava, Katedrála sv. Martina
23. 10. 2026
Medzinárodný festival gregoriánskeho chorálu
Svatomichalská gregoriánská schola, Schola Cantorum Rosenbergensis, Schola Gloria Dei – homo vivens et Verbum Domini, BICS Gregorian Choir, Grazer Choralschola
Koncert v rámci jubilejného X. ročníka Medzinárodného festivalu gregoriánskeho chorálu predstavil súbory zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska a Belgicka. Štvordňový festival, ktorý trval od 22. do 25. 10., bol tradične venovaný interpretácii gregoriánskeho chorálu. Ponúkol spolu tri koncerty a sedem omší s gregoriánskym chorálom v bratislavských kostoloch. Od svojho vzniku v r. 2007 približuje európske hudobné a duchovné dedičstvo, podporuje výmenu skúseností medzi scholami a predstavuje rozličné interpretačné prístupy.
Na piatkovom koncerte ako prvá vystúpila pod vedením Josefa Gerbricha Svatomichalská gregoriánská schola z Brna, ktorá publiku predstavila spevy Introitus: Nos autem gloriari oportet, Alleluia: Franciscus pauper et humilis, Offertorium: Veritas mea, Communio: Fidelis servus et prudens a Offertorium: Domine Deus, in simplicitate cordis. Zbor pôsobil zohrato, bolo zrejmé, že každý člen scholy prispieval k celkovému zvuku súboru. Farby hlasov výlučne mužského ansámblu dobre zapadali do akustického priestoru katedrály, s efektom priestorového a dlhotrvajúceho zvuku.
Ako druhá vystúpila slovenská Schola Cantorum Rosenbergensis z Katolíckej univerzity v Ružomberku pod vedením Janky Bednárikovej. Dvadsaťminútový program zahŕňal spevy Introitus: Cantate Domino canticum novum, Alleluia: Dominus in Sinai, Communio: Ego vos elegi de mundo, Hymnus: Nobilem Christi famulum diserta, Kyrie XIV, Hymnus: Crux benedicta nitet a Sanctus XVII cum tropo Divinum mysterium. Osobitosťou tejto scholy je spojenie mužských a ženských hlasov. Akustika gotického trojloďového chrámu umožňovala kombinovať rozličné hlasové farby, vďaka čomu sa vysoké a nízke hlasy navzájom dopĺňali. V takomto priestore pôsobili ženské hlasy, najmä v sólových častiach, dostatočne jemne a bez nadmernej ostrosti, zatiaľ čo nižšie hlasy poskytovali pevnú zvukovú oporu. Vystúpenie ružomberskej scholy bolo skutočným prejavom spievanej modlitby a nefalšovanej duchovno-hudobnej výpovede.
V programe sa následne predstavili dve spojené scholy, pôsobiace pri Teologickej fakulte Trnavskej univerzity: mužská Schola Gloria Dei – homo vivens a ženská Schola Verbum Domini. Obe telesá sa na koncertoch často spájajú, no pôsobia aj samostatne. Pod vedením Glorie Braunsteinerovej predstavili spevy Antiphona: Da pacem, Domine, Introitus: Lux fulgebit, Introitus: Loquetur Dominus, Communio: Iustorum animae, Graduale: Laetatus sum, Introitus: Da pacem, Domine a Agnus Dei – Missa XV. Gloria Braunsteiner, uznávaná profesorka dogmatickej teológie a odborníčka na gregoriánsky chorál, pristupuje ku gregoriánskemu spevu aj ako k forme meditácie a modlitby. Schola skutočne vytvorila dojem intimity, v ktorej človek zostáva sám so svojimi myšlienkami a môže sa Bohu zdôveriť s najvnútornejšími pocitmi. Takéto prežívanie súvisí s konceptom homo internus – vnútorného človeka, ktorý sa obracia do vlastného vnútra, odpútava sa od vonkajšieho chaosu a prostredníctvom hlbokej duchovnej introspekcie hľadá Boha vo svojich hlbinách.
Ako štvrtý vystúpil BICS Gregorian Choir z Brussels International Catholic School. Zbor tvoria študenti školy, chlapci i dievčatá, a vedie ho Elena Rezniková. V programe zazneli spevy Graduale: Christus factus est pro nobis, Graduale: Haec dies, Alleluia: Virga Jesse a Antiphona: Regina caeli (sollemnior). Hoci nešlo o autentickú interpretáciu notoricky známych spevov podľa výkladu gregoriánskej semiológie, mladí speváci očarili prekrásnou farbou až predčasne zrelých spevákov, absolútnou jednotnosťou a vyváženosťou hlasov i dokonalým sústredením sa, čo bolo priam nepochopiteľné vzhľadom na ich mladý vek. Hostia z Bruselu zanechali mimoriadny dojem a získali si srdcia poslucháčov v zaplnenej katedrále.
Záver večera patril rakúskej schole Grazer Choralschola pod vedením Franza Karla Prassla. Zazneli spevy Introitus: Statuit, Antiphona: Martinus adhuc catechumenus, Antiphona: Sanctae Trinitatis fidem, Antiphona: Beatus Martinus dixit Iuliano, Graduale: Ecce sacerdos magnus, Alleluia: Martinus episcopus migravit, Responsorium: Domine, si adhuc populo sum necessarius, Responsorium: Martinus Abrahae sinu a Hymnus: Iste confessor. Grazer Choralschola je špecializovaný spevácky zbor z Grazu v štvorčlennom mužskom obsadení a v Bratislave sa prejavil ako skutočný znalec interpretácie gregoriánskeho chorálu. Jeho výkon bol presvedčivý a autentický.
Počas počúvania gregoriánskeho chorálu si poslucháč môže celkom prirodzene položiť otázku: prečo sa nespieva v jazyku, ktorému všetci rozumejú? Benedikt XVI. vo svojej apoštolskej exhortácii Sacramentum Caritatis opisoval spevy ako výraz radosti a lásky a latinčinu vnímal nielen ako historickú dekoráciu, ale aj ako súčasť celistvého liturgického diania. Jazyk spevov nemožno považovať za niečo druhoradé, keďže sám osebe predstavuje súčasť kultúrneho dedičstva a zachováva historickú identitu diela. Melódie gregoriánskeho chorálu sú úzko späté s prízvukom a členením latinského textu. Pri vnímaní gregoriánskeho chorálu však poslucháč venuje pozornosť nielen textu, ale aj bohatstvu melódie, jej pohybu, agogike, farbe hlasov a akustickým vlastnostiam priestoru. Všetky tieto prvky napokon spája s vlastnými osobnými zážitkami a pocitmi.
Po koncerte môže mať poslucháč množstvo otázok, ktoré sa môžu stať podnetom na zamyslenie. Ľudia v minulosti pravdepodobne uvažovali inak a mali odlišné ideály, normy a morálne hodnoty, no vtedy aj dnes zostáva hudba zrkadlom našej duše a našich emócií. Prostredníctvom hudby často dokážeme vyjadriť to, čo je ťažké alebo nemožné vyjadriť slovami.