Hevhetia: Príbeh nezávislosti a vízie hudby

HEVHETIA

Úspešný príbeh skutočne nezávislého hudobného vydavateľstva sa uzatvára

„Ostatné tvory majú presne vymedzenú prirodzenosť, ktorú som im predpísal.

Ty môžeš rozhodovať o svojich možnostiach v súlade so svojou vôľou…

Ako slobodný a nezávislý umelec môžeš vytesať svoju podobu z vlastnej hmoty.“

Boh Adamovi (podľa Pica della Mirandolu)

Už to bude pomaly dvadsaťpäť rokov, čo som Kultúrnemu životu poskytol rozhovor s názvom Zviditeľniť inú hudbu, v ktorom som vyslovil želanie, či by sa na Slovensku niekedy našiel mecenáš, manažér či vydavateľ zameraný na nezištnú podporu progresívnej, nebodaj, nekonvenčnej hudby. Netušil som, že práve vtedy v Košiciach istý Ján Sudzina takéto, pôvodne aj distribučné vydavateľstvo založil a neskôr z neho vyrástla aj pozoruhodná platforma, ktorá napokon mala, a dosiaľ má, nedoceniteľný vplyv nielen na môj príbeh v hudbe, ale na celú našu súčasnú hudobnú kultúru.

O pár rokov ma Ján Sudzina oslovil, že by chcel vydať môj koncertný projekt transPOPsitions! – Intermedia wrestling, realizovaný s renomovaným telesom The California EAR Unit v Red Cat Theatre v Los Angeles (2005). Pôvodne som si myslel, že pôjde o CD album – nahrávky a mixu sa zhostil zvukár Kronos Quartet Gregory T. Kuhn –, no Sudzina mal záujem o DVD formát napriek „nízkorozpočtovej“ kamere Richarda Hinesa (Kuhnov zvukový dizajn sa, samozrejme, použil). Navyše bol následne rozšírený o  rozsiahlu dokumentačnú textovú o  obrazovú časť s  použitými úryvkami Sveta wrestlingu Rolanda Barthesa a  recenziami (vrátane z Los Angeles Times), ako aj o ďalšie naše bonusové nahrávky s  členmi tohto výnimočného súboru. Už to samo osebe dávalo tušiť, že vydavateľstvu Hevhetia nepôjde o  niečo obligátne.

A  naozaj to bolo tak, Ján Sudzina so skromným kolektívom vydavateľstva sa rozhodol postupne zmapovať a  podporovať inú, novú autorskú hudbu rozmanitých žánrov a štýlov, resp. špičkové interpretačné výkony vydávaním, organizovaním podujatí a v  pozitívnom slova zmysle aj masírovaním verejnej mienky v  médiách. Nielen to, že v  portfóliu vydavateľstva sa postupne začali objavovať výnimočné tituly s  výrazným medzinárodným presahom, ale vytvorili sa podmienky na vytváranie rozrastajúcej sa komunity spriaznených hudobníkov, skladateľov, interpretov, publicistov či promotérov, ktorí medzi sebou neraz veľmi produktívne spolupracovali, vďaka čomu vznikali ďalšie nové projekty. Už Olivier Messiaen tvrdil, že je chybou pripisovať v  hudbe význam výlučne len zvukovým fenoménom, keďže tá sa tvorí nielen z  tónov, ale predovšetkým z ich rôznych usúvzťažnení – rovnako tak aj zmysel vydávania, sprístupňovania hudby a  vytvárania životného priestoru pre ňu spočíva vo vytváraní vzťahov medzi ľuďmi, či už v  pozícii hudobných tvorcov, poslucháčov alebo  divákov, a to na všemožných úrovniach. Pre nich sa Hevhetia stala nesmierne významným, nezávislým životodarným ostrovom vnútornej slobody a  pozitívnej deviácie, aký tu predtým nebol a  asi tak skoro nebude.

Kým sa dostanem ku konkrétnym príkladom hudobných a  iných počinov Hevhetie, ktoré sú výsledkom jej pôsobenia za ostatné štvrťstoročie, treba pripomenúť, že od samého počiatku stratégia aktivít a  ich pôsobenia bola motivovaná a premyslená inak. Hevhetia v  koordinácii s  jej sub-labelom Hev-het Tune si budovala vlastnú distribučnú sieť, vlastnú značku, vzťahy s  hudobnými publicistami a  médiami, v  istej fáze pôsobila v  Košiciach na vlastnom predajnom a  koncertnom mieste, podporovala publikačnú činnosť, o. i. vydávaním kníh (napríklad monografií o Jacovi Pastoriovi, Mahavishnu Orchestra, Bélovi Kélerovi, publikácie Petra Katinu Hudba inak či zápisov Davida Kollara s  dialógmi vedenými počas koronakrízy s  osobnosťami medzinárodnej scény), alebo v prvej dekáde aj časopisu :Hudba, pričom sa zamerala i na prenikanie na zahraničný trh s cieľom vydávať aj prominentné medzinárodné osobnosti, najmä z  oblasti súčasného jazzu. Zúčastňovala sa na zahraničných veľtrhoch (MIDEM, Jazzahead!), organizovala medzinárodné festivaly Hevhetia Fest u  nás (Košice, Bratislava, Trnava, satelitne aj s  presahom do menších okolitých miest; tie boli prípadne spojené s  poznávacími zájazdmi do Tatier, Levoče či Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach), ale i  v  zahraničných metropolách (Paríž, Londýn, Praha, Budapešť) – v  celkovom súčte ide o  tri desiatky festivalov, niekedy i  viacerých v  jednom roku(!). Cezhraničnou výmennou platformou Showcase JazzBus v  kooperácii s  festivalmi v  Gliwiciach, Žorach a Krakove Hevhetia prirodzene nadväzovala funkčné medzinárodné partnerstvá. (Z  tých ostatných spomeňme zapojenie sa do aktuálneho, medzinárodne zosieťovaného internetového interaktívneho formátu rádia Umbrella For Music Curators.) Tento systém riadenia, prezentácie a  činnosti vydavateľstva súvisel aj s  tým, že jej vedúci a  spiritus agens vstúpil do odvetvia kultúry a  umenia z  inej sféry stredného podnikania, a  tak mohol prenášať svoje skúsenosti z  manažovania, logistiky, investovania či stratégie. Zároveň mohol byť do nemalej miery nezávislý od výnosov vydavateľskej činnosti či  verejných zdrojov, čo malo za následok nezávislosť iného podstatnejšieho, obsahového druhu. Ako sám Sudzina poznamenal, „táto ‚nezávislosť od nezávislého prostredia‘ sa neskôr ukázala na jednej strane ako prekliatie a  na strane druhej bola obrovskou výhodou a  priestorom pre našu špecifickosť a  združovanie umelcov s rovnakým osudom.“

Aké plody priniesla sústredená a  premyslená činnosť tohto vydavateľstva v  kaleidoskope rozmanitých druhov hudby? Spomeňme aspoň reprezentatívne medzinárodne úspešné počiny, ktorými sú albumy špičkových klaviristov, manželov Skutovcov, John Cage: Sonatas and Interludes For Prepared Piano (2005) v  jedinečnom podaní Nory Skutovej, ktoré sa dostalo do knihy 1001 Classical Recordings You Must Hear Before You Die (2007), v  prípade Mikiho Skutu zas uchopenie  bachovskej témy v Goldberg Variations (2004) a  Works For Keyboards (2006) s  päťhviezdičkovými recenziami v  BBC Music Magazine či úspešný trojalbum Cluster Ensemble Plays Philip Glass (2016), ktorý tento velikán hudobného minimalizmu prevzal aj pod svoje koprodukčné krídla v spoločnosti  Orange Mountain Music. Nemožno opomenúť celú sériu pozoruhodných tematických albumov výnimočného telesa Quasars Ensemble, uvádzajúceho vo vzájomnej komparácii diela modernizmu a  postmoderny; spomedzi interpretačne osobitých, taktiež medzinárodne rezonujúcich titulov projekty akordeonistu Petra Katinu, cimbalistky Enikő Ginzeryovej a,  v  neposlednom rade, aj súbor znovuobjavovania menej známej hudby baroka Le nuove musiche alebo Lotz trio načierajúceho najmä vo vodách klasicizmu.

Z  oblasti novodobého transžánrového progresívneho rocku s  presahmi do ambientného nujazzu svojou kvalitou vytŕčajú rôzne projekty gitaristu a  skladateľa Davida Kollara, ktorý pre Hevhetiu nahral množstvo albumov v  spolupráci so špičkovými predstaviteľmi európskej i  svetovej scény, ako Pat Mastelotto z  King Crimson (v spoločnej skupine KoMaRa), Arve Henriksen, Erik Truffaz či Paolo Raineri. V  edičnom portfóliu vydavateľstva nájdete na rôznych nahrávkach celé priehrštie prominentných osobností hudobnej kultúry z  rôznych svetadielov, ako sú Jon Rose, Amy Knoles, Franz Hautzinger, Zsolt Sörés, Soheil Peyghambari, Ulf Wakenius, Didrik Ingvaldsen, Philippe Kadosh (ktorému v  Hevhetii tento rok vyšiel unikátny projekt Pix´Elles Rhapsody využívajúci intermediálne aplikácie AI). Z  poľskej, prevažne jazzovej scény spomeňme aspoň mená Grzegorz Karnas, Krzysztof Kobyliński, Paweł Kaczmarczyk, Szymon Mika, Szymon Klima, z  českej zas Vladimír Merta, Mikoláš Chadima, Iva Bittová, Gabriela Vermelho, Radim Hanousek a  jeho zoskupenia Dust In Groove a NOCZ, trio Romanovská–Hrubý–Tichý a ď. Výpočet skladateľov zo Slovenska, ktorých diela boli neraz aj premiérovo vydané na audionosičoch Hevhetie, hovorí taktiež sám za seba: Roman Berger, Marián Varga, Vladimír Godár, Jozef Kolkovič, Peter Breiner, Ivan Buffa, Peter Machajdík, Daniel Matej, Andrej Šeban, Juraj Vajó, Oľga Kroupová, Ľubica Čekovská a Ján Boleslav Kladivo.

Sudzina v  Hevhetii však rád komplexnejšie mapoval širokospektrálnu tvorbu niektorých slovenských autorov ako istú mandalu, okrem spomínaného Kollara aj ďalšieho pozoruhodného gitaristu a  skladateľa Miloša Železňáka, či napokon aj autora tohto textu. Nemalý priestor venoval objavovaniu nových tvárí a  ich podpore v  oblasti súčasného jazzu (Pavol Morochovič, Ondrej Krajňák, Babele Beat Band, AMC trio), v  oblasti alternatívneho, resp. progresívneho rocku či nekonvenčného pesničkárstva spomeňme transžánrové skupiny Sto múch, Korben Dallas, Fairy Tales, Eda Klenu, Skyvu alebo trio Ne:bo:daj. Výnimkou neboli ani tematické dokumentačné albumy vybraných podujatí, napr. medzinárodný festival sound artu a  experimentálnej hudby Sound City Days v  Košiciach (2012–2022). K  tomu pripočítajme za viac ako dve dekády stovky úspešných koncertov, prednášok, workshopov, diskusných stolov či vernisáží, ktoré boli integrálnou a komplementárnou súčasťou činnosti Hevhetie. Dalo by sa povedať, že ani niektoré naše štátom poverené kultúrne inštitúcie neurobili v tomto storočí pre propagáciu a šírenie živej súčasnej hudobnej kultúry u  nás i  v  zahraničí viac.

Aké okolnosti však napokon viedli Jána Sudzinu k  rozhodnutiu nadobro uzavrieť v  tomto roku existenciu svojho vydavateľstva (mimochodom, symbolicky vydaním nového fusion albumu basgitaristu Pavla Jakuba Rybu, ktorého titul práve r. 2001 bol na jeho úplnom počiatku)? Niečo naznačuje už v  ním podrobne vypracovanom Strategickom pláne rozvoja vydavateľstva na roky 2021–2024, z  ktorého si dovolím odcitovať dlhšiu pasáž: „Hudobný priemysel sa v súčasnosti nachádza vo zvláštnom stave. V  akomsi období veľmi ťažko uchopiteľných vzťahov a väzieb (ekonomických i  hodnotových). V  stave, keď sa všetky reálne benefity koncentrujú do privátnych, veľmi vzdialených a vo svojej podstate škodlivých nadnárodných centier (alebo centra) a všetky náklady sú socializované vo forme verejných zdrojov (granty na rôznych úrovniach), crowdfundingu, či investíciami samotných umelcov, alebo nadšeneckých privátnych vydavateľov, či najčastejšie ich kombináciou. (...)

Došlo k zásadným zmenám v  distribúcii hudby. V tzv. major labeloch s  najvýznamnejším podielom na trhu v počiatkoch krízy odvetvia došlo k depresii, strate schopnosti a  ambícii lobovať v nadnárodných a národných procesoch tvorby legislatívnych a autorsko-právnych rámcov. K zásadnej zmene došlo zrejme po zmene ich vlastníckej štruktúry. Dynamickým technologickým progresom v oblasti zjednodušenia, rýchleho operatívneho spôsobu uloženia a manipulácie s dátami, možnosti ich pohodlného, bezchybového a lacného zdieľania – ako aj možnosti globálnych marketingových nástrojov a schopnosti získavania relevantných informácii o  užívateľoch – došlo k zásadnej transformácii bývalých kľúčových investorov tvorby obsahu na správcov systémov a poskytovateľov ‚prázdnych rámov‘. Mohlo sa to udiať vďaka zmene užívateľských návykov a  absolútnemu zjednodušeniu prístupov k získaniu dát.

Tvorcovia obsahu, tak získali ilúziu o  neobmedzených možnostiach byť dostupný na globálnom trhu, ale aj perspektívu stratiť sa v záplave iných. Celé bremeno nákladov zostalo na pleciach tvorcov obsahu alebo posledných zbytkov nezávislých vydavateľov, ktorí celý proces vzniku a finalizácie produkt znášajú zo svojich zdrojov, alebo najčastejšie zo zdrojov verejných. Následne vykonávajú všetku prácu spojenú s umiestnením do ‚rámov‘ globálnych distribútorov digitálneho obsahu, za čo ešte dokonca platia užívateľské poplatky, a ak chcú ešte viac ‚nafúknuť‘ svoje ilúzie – aj za umiestnenie na playlistoch konkrétnych agregátorov. Vo finále býva, a  to aj v  prípade úspechu, ich podiel na celkovom koláči menej ako marginálny.

Tento trend je nezvratný a v budúcnosti zrejme dôjde k ďalšiemu posunu k centralizácii a novej forme vzťahu globálny systém–umelec–štát. Nezávislé vydavateľstvá buď zaniknú, alebo tie, ktoré zostanú, budú vytvárať malé lokálne monopoly s takmer výlučnou podporou štátu.“ Sudzina nazýva túto závislosť navonok nezávislých subjektov na verejnej štátnej podpore pohodlným vankúšom, na čom sám participovať nemienil. Myslím si, že nielen preto sa rozhodol ďalej v  činnosti Hevhetie nepokračovať. V  tomto prípade totiž nevyhorela ani tak ona ako prostredie súčasného hudobného priemyslu, ktoré napriek vyššie uvedenému opisu jeho neradostného stavu a  žalostných pomerov predstiera pravý opak.

V  činnosti Jána Sudzinu a  jeho spolupracovníkov v  Hevhetii niečo presahovalo, nebojím sa povedať, že transcendovalo zvyčajný rámec vydávania, kurátorovania či organizovania nášho hudobného diania. A to vzácnym citom pre vnútorné porozumenie svojich kmeňovch umelcov či telies, ale aj samotných životných, existenciálnych súradníc v dramaticky sa meniacom svete, v  ktorom žijú oni aj  ich poslucháči. Hevhetii patrí veľká vďaka za to, že v  podmienkach verejne pestovaného pokrytectva a  neraz i zaslepenej lokajskej zášti vytvorila pre nás všetkých jednak vzácne spriaznené spoločenstvo a zároveň  umožnila vytváranie takých hodnôt, ktoré pretrvajú. Všetko, o  čom sa tu v  súvislosti s  jej činnosťou píše, sa totiž stalo cennou súčasťou nášho živého hudobno-kultúrneho genofondu a  dedičstva.

PS: Osobnou spomienkou som začal, osobnou poznámkou končím. Výsledkom našej vzájomnej kooperácie s  Jánom Sudzinom a  jeho vydavateľským tímom za celé dve dekády, čo sa poznáme, nie je „len“ viac než dvadsať albumov, neraz v  špeciálnych formátoch audiofílií v  kombinácii s  knižnými publikáciami, mnohé koncerty, prezentácia a  prednášky. Je ním najmä vzácny dar priateľského dialógu a  spoločného pohľadu na život i  čoraz jeho náročnejšie zvládanie v  narastajúcej alienizácii a odcudzení, ktoré doba digitálnych simulakier a  algoritmov tzv. umelej inteligencie len znásobuje. Hevhetia bude veľmi chýbať nielen mne, obzvlášť všetko to človečenstvo a  vnútorná sloboda, ktoré sa s  ňou vždy spájali... 

Literatúra:

Bauman, Zygmund: Komunita. Hľadanie bezpečia vo svete neistôt (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2006)

Motyčka, Peter: Dvadsať rokov Hevhetie (Hevhetia, 2021)

Sudzina, Ján: Hevhetia 2021–2024. Strategický plán rozvoja vydavateľstva (Hevhetia, 2021)

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 06/2025.)